V zimnom období nám v prírode zvlášť hrozia pády pre pošmyknutie na ľade alebo na snehu, nepríjemné omrzliny a podchladenie. Primár chirurgického oddelenia nemocnice v Zlatých Moravciach MUDr. Jozef Hanzel má 35-ročnú lekársku prax a súčasne je vyše 30 rokov poľovník. Vie, o čom hovorí, keď apeluje na nosenie kvalitného oblečenia a obuvi do revíru. Do chladného počasia odporúča aj niekoľko vrstiev bielizne na spodnej i hornej časti tela, rukavice a pokrývku hlavy vrátane uší. Zasnežená zimná krajina je nádherná, ale pri rojčení netreba zabúdať na terén, po ktorom kráčame, vyhýbať sa zľadovateným povrchom. Dbajme na istý krok a v rámci možností uprednostňujme drsnejší povrch terénu. 

Prsty na rukách či uši si v prípade zimy vieme masírovaním zohriať, ale čo prsty na nohách? V nevhodnej obuvi môžeme skončiť s omrzlinami. „Sám som už ako chirurg zasahoval a poľovníkovi som musel amputovať prsty na nohách. Ak vonku začíname pociťovať bolesť od zimy, už je zle. Radšej sa snažte dostať do tepla, auta, chaty, respektíve v prípade mokrej obuvi sa prezuť a nohy zahriať,“ upozorňuje lekár. Ak človek neberie do úvahy príznaky lokálneho podchladenia, teda napríklad štípanie, môže podľa neho nastať aj celkové podchladenie organizmu a s tým súvisia naozaj vážne problémy. No ak sa vrátite z poľovačky domov s pocitom zimy, nikdy si nedávajte horúcu sprchu či kúpeľ! „Nohy či celé telo si zohrievajte postupne a nie pri príliš vysokej teplote. Teplotný šok vie spôsobiť viac zla ako dobra. Avšak v prípade dlhotrvajúceho nepríjemného pocitu, brnenia v prstoch, končatinách, radšej navštívte lekára,“ odporúča. 

Spadnúť môžeme v každom ročnom období. Ak sa to skončí malým povrchovým poranením kože, poškodené miesto stačí vydezinfikovať na to určeným prípravkom, prípadne čistou vodou a prekryť čistým obväzom, obrúskom alebo vreckovkou. Keď na krvácajúce miesto jemne pritlačíme, krvácanie sa spravidla do pár minút zastaví. Nikdy pri takýchto poraneniach nepoužívajte škrtidlá! Ak sa človek po páde dostane do krátkodobého bezvedomia, po prebratí sa mu môže točiť hlava, môže mať závrat, pocit na vracanie, mať zdvojené videnie. Ak by tento stav trval dlhšie, mal by navštíviť zdravotné stredisko.

Ak je však stav vážnejší, človek sa sťažuje na bolesť, je nutné ho uložiť do stabilizovanej polohy. „Snažte sa zachovať pokoj a rozvahu! Treba zhodnotiť, ktorú časť tela si zranený udrel, prípadne sa snažiť zistiť, či nedošlo k vykĺbeniu alebo zlomeniu. V prípade, že sa pacient sťažuje na bolesť chrbta, pre istotu s ním nehýbte vôbec! Ak neviete, ako postupovať, radšej zavolajte na záchrannú linku, kde vám poradia. Bude to lepšie, než konať na vlastnú päsť a spôsobiť viac zla ako osohu,“ hovorí MUDr. Hanzel. Počas svojej praxe zažil už všeličo. Ošetroval poľovníkov po pádoch, s otrasmi mozgu, s omrzlinami, ale takisto strelné poranenia, nepekné zlomeniny či vykĺbené ramená a tržné rany spôsobené zverou. Alebo aj psom. Odporúča po uhryznutí psom navštíviť ambulanciu a majiteľ psa je povinný informovať o platnom očkovaní a predložiť očkovací preukaz. „Poškodený, ak nie je zaočkovaný proti tetanu, musí podstúpiť aj tento úkon.“ 

A čo strelné poranenie? Viac na druhej strane

Rozhodujúce je, či ide o poranenie výstrelom z guľovej alebo brokovej zbrane, z akej vzdialenosti bol človek zasiahnutý a najmä, do ktorej časti tela! Najmä zasiahnutie už odrazenou strelou alebo brokmi zo značnej vzdialenosti zvyšuje šance, že zranenie nebude smrteľné. Na druhej strane, zásah do oblasti hlavy, krku, hrude či brucha šance na prežitie znižuje. Času nie je nazvyš. Okamžite musíme zranenému poskytnúť prvú pomoc! V takýchto prípadoch riešime dva druhy rán, a to ranu pri vstupe do tela (vstrel), ktorá je menšia, a ranu pri výstupe z tela (výstrel), ktorá je spravidla väčšia. Krvácanie môže byť vonkajšie aj vnútorné, keďže možnosť poranenia vnútorných orgánov je veľmi vysoká. Postup pomoci sa odvíja od druhu postrelenia a od toho, ktorá časť tela je zasiahnutá.

 Vo všeobecnosti sa však vždy snažíme tlakom dlane zastaviť vonkajšie krvácanie, uložiť postihnutého do stabilizovanej polohy, nehýbať s ním. V prípade postrelenia končatiny sa ju snažíme držať nad úrovňou srdca. Postihnutému uvoľníme odev, najmä okolo krku, hrudníka a pása. Kontrolujeme vedomie, dýchanie a, samozrejme, treba zavolať záchrannú službu. Postihnutému nikdy nepodávajte nič jesť ani piť a v prípade zlyhania srdca musí nastúpiť resuscitácia až do príchodu zdravotnej služby. Oživovanie dospelého sa začína stláčaniami hrudníka uprostred do hĺbky 5 centimetrov s frekvenciou najmenej 100-krát za minútu. Po 30 stlačeniach nasledujú 2 záchranné vdychy. Aby vzduch neunikal nosom, prstami ho tlačte. Pri dieťati sa odporúča začať 5 vdychmi, nasleduje 30 stlačení hrudníka striedaných 2 vdychmi. Ak je k dispozícii automatická externá defibrilácia (AED), nebojte sa ju použiť. Prístroj vydáva jednoznačné hlasové pokyny.

Bodnutie včelou, osou alebo sršňom hrozí viac s príchodom teplého počasia. Bodnutie je síce bolestivé a páli, ale ak nie ste alergik, nič vážne sa nedeje. Reakcia je spravidla vo forme sčervenania a bolestivého opuchu. Problém môže nastať, ak tým postihnutým miestom je krk, hlava alebo nebodaj ústa. „Tieto miesta rýchlo opuchnú a môže dôjsť aj k uduseniu. V takom prípade naozaj nie je na čo čakať, čo najskôr vyhľadajte lekárku pomoc. Ak máte možnosť, treba si na postihnuté miesto priložiť niečo studené, respektíve postupovať podľa pokynov lekára na telefóne aspoň do momentu, kým sa dostavíte do najbližšieho zdravotného zariadenia. Výnimočný stav môže nastať u ľudí, ktorí trpia alergiou na poštípanie. V takomto prípade by mal každý so sebou nosiť pohotovostný balíček, ktorý obsahuje lieky alebo injekciu. Takýto balíček zaberie málo miesta a zachráni život,“ hovorí primár. 

 V slovenskej prírode sa vyskytuje iba jeden jedovatý had. Je ním vretenica, ľudovo nazývaná zmija. Ak vás uhryzne, hoci sa to ľahšie povie, ako urobí, snažte sa zachovať pokoj. „Ako prvé sa odporúča spomaliť telesnú činnosť, pretože zrýchlenie krvného obehu môže zrýchliť šírenie jedu do organizmu. Čo najskôr ranu nad miestom poranenia silno podviažte. Stiahnutie sa robí tým, čo máte poruke, opaskom, šatkou, vreckovkou alebo aj šnúrkou od topánok či vôdzkou pre psa, alebo aj remeňom od zbrane. Ale pozor, použitie škrtidla má význam iba bezprostredne po uhryznutí. Jeho použitie neskôr už nemá význam, pretože jed už koluje vo vašom tele.“ Primár ešte podotýka, že sa vo svojej praxi nestretol so smrteľným prípadom po uhryznutí hadom. Pochopiteľne, naozaj život ohrozujúci stav môže nastať pri malých deťoch či alergikoch.

Zákon zakazuje požívať alkohol počas výkonu práva poľovníctva a počas prepravy zbrane poľovníkom. Lekár ho neodporúča užívať ani pri pocite chladu alebo, akože, proti bolesti. A už vôbec nie pri vážnejšom úraze! Využiť homôžete, ak ide o čistý destilát, maximálne na opláchnutie rany.<br>

Prvá pomoc v revíri: V prírode stačí malá nepozornosť a úraz je na svete

Výber pre vás

Prvá pomoc v revíri: V prírode stačí malá nepozornosť a úraz je na svete

Súvisiace články

POĽOVNÍCKA REČ: Súčasť poľovníckej kultúry, ale aj obraz úrovne poľovníctva

Herecká legenda: Viete aký mal IVAN RAJNIAK, člen SND, vzťah k horám a poľovníctvu?

Príbeh z "nešťastnej" poľovačky: Trpká príchuť na malinovom chodníku

Splnil sa mi sen: Vnučka Diana vykročila v mojich poľovníckych šľapajach

KVÍZ: Otestujte sa, ako dobre poznáte plemená poľovných psov

Výber pre vás