Veronika Vallová

Anglicku ich definitívne vyhubili v 12. storočí, vo Francúzsku v 14. a v strednej Európe v 18. storočí. Najdlhšie sa udržali v bývalom Sovietskom zväze na Kaukaze, kde vymreli približne v rokoch 1925 – 1927. Zubor podľahol hladu vidieckeho obyvateľstva počas vojen a chorobám.

Zubry prežili v&nbsp;zoologických záhradách a&nbsp;vo&nbsp;zverniciach šľachty. Na Medzinárodnom kongrese o&nbsp;ochrane prírody v&nbsp;Paríži v&nbsp;roku 1923 bol dohodnutý všeobecný plán na ochranu zubra a v&nbsp;auguste 1923 vznikla Európska spoločnosť pre záchranu zubra. V&nbsp;tom čase žilo na celom svete posledných 56 zubrov v&nbsp;zajatí. Nastala zdĺhavá práca registrácie pôvodu jednotlivých zvierat, vytvorenie plemennej knihy, vylúčenie krížencov s americkým bizónom s cieľom udržať čistú líniu európskeho lesného zubra. Dnes v&nbsp;Európe v&nbsp;ZOO,&nbsp;súkromných chovoch, zverniciach a vo voľnej prírode žije cca 4 000 zubrov.

Najstarší doklad o chove zubrov vo zvernici na Slovensku pochádza z roku 1568, podľa ktorého chovali zubry v Uhrovci pri Bánovciach nad Bebravou. V roku 1888 sa pokúsil o chov zubrov majiteľ Javorinského panstva na severnej strane Vysokých Tatier – knieža Christian Kraft Hohenlohe – Öhringen. Ten priviezol&nbsp; najskôr dve zubrice a jedno zubríča od známeho chovateľa zubrov zo Sliezska kniežaťa Plessa.<br>Novodobá história chovu zubrov na Slovensku sa začala 2. 3. 1957, keď do aklimatizačnej zvernice v&nbsp;Tatranskej Lomnici boli dovezené dva zubry z&nbsp;Poľska. Bol to známy zubor Putifár a&nbsp;zubrica Pumarka. Začiatkom roku 1958 sa začalo so stavbou&nbsp; zvernice pri Topoľčiankach. Prvé zubry do tejto novej lokality boli privezené už vo februári 1958. Pretože zvernica ešte nebola dobudovaná, zubry boli umiestnené do malej ohradenej plochy, ktorá sa dodnes nazýva Karanténa.

<br>Prvý zubor Bereg a&nbsp;zubrica Beglianka boli darom vtedajšej sovietskej vlády Československej republike. V roku 1959 boli do topoľčianskej zvernice dovezené aj zubry z Tatranskej Lomnice, Putifár a Pumarka. Pri Putifárovi, praotcovi topoľčianskych zubrov, bola počas prevozu zistená hmotnosť až 1&nbsp;230 kg. Prvý prírastok v&nbsp;roku 1961 od zubrieho páru Putifár a&nbsp;Pumarka bol pomenovaný Sivko, pretože na základe medzinárodnej dohody všetky zubry narodené v Topoľčiankach, musia mať meno so začiatočnou slabikou „Si“. Do konca roka 2017 bolo s&nbsp;touto slabikou (Si) pomenovaných už viac ako 200 zubrích mláďat.

Zdroj: <a href="https://www.rno.sk" target="_blank" rel="noopener">https://www.rno.sk</a>

Pripomíname si 60 rokov chovu zubrov v Topoľčiankach

Výber pre vás

Pripomíname si 60 rokov chovu zubrov v Topoľčiankach

Súvisiace články

Zubra v Nemecku videli prvýkrát po 250 rokoch. A tak ho radšej ulovili

Aj na Slovensku žije mnoho rekordérov živočíšnej ríše, tak sa na nich spolu pozrime

Unikátny zubor bol zachránený aj vďaka Slovensku, náš Putifar bol svetovým rekordérom

Praotec našich zubrov prišiel z Poľska

Výber pre vás