Tohto srnca som si vyhliadol ešte počas marca, kedy už bol vytlčený, čo naznačovalo že ide o staršieho srnca. Vysoké špicaté parôžky, ktoré nosil na hlave by mohli byť pri potýčkach s inými srncami nebezpečnou zbraňou. Aj keď som videl počas jarného obdobia viacero dobrých srncov, zaumienil som si, že srnca škodníka musím ešte pred rujou uloviť. Jeho teritóriom boli zarastené ovocné sady, ktoré sú zo všetkých strán obklopené poliami s lucernou, takže za pašou mohol ísť kamkoľvek. Už v máji som absolvoval pár vychádzok do lokality, v ktorej sa mal nachádzať ale bezvýsledne. Prišiel jún a s ním aj povolenka na srnca 3. vekovej triedy a ja som ostal verný svojmu posedu na rozhraní lucernového poľa a ovocného sadu.

Nastala séria vychádzok, pri ktorej som mohol pozorovať a natáčať veľa zvierat, postupne som spoznal všetkých obyvateľov ovocného sadu. Konečne, jeden večer po daždi som spozoroval vo vysokej lucerne srnca. Ani neviem ako vyšiel, jednoducho tam stál a rýchlo bral pašu. Vonku sa nezdržal dlhšie ako pár minút a už sa rýchlym krokom poberal nazad do sadu. Vtedy som uvažoval či sa mám nachystať na streľbu alebo ho radšej poriadne prečítať. Ostal som pri ďalekohľade, ktorý mi priblížil veľkého srnca s krátkym hrubým krkom, dojem podporovala aj kratšia široká hlava s výrazným prechodom z čelovej časti ku nosu. Vyzeralo to tak, že by to mal byť starší srnec, na ktorého som mal povolenku. Pri ďalšom stretnutí sa pokúsim srnca uloviť.

No ten, ako by to vedel zasa nie a nie sa ukázať. Až opäť raz po jednom prudkom letnom daždi som sa vybral na posed, no už bolo neskoro, srnec už bol vonku asi 40 metrov od posedu. Nevyrušil som ho, v kľude zatiahol do krytu trnkovej steny. Do pol deviatej z toho miesta vytiahli postupne tri srny. Dočkal som sa aj srnca vyšiel asi 70 metrov od posedu ale porast lucerny bol v tých miestach tak vysoký, že sa mi naňho nedalo bezpečne zamieriť a o chvíľku sa mi v poli úplne stratil. Mierne znechutený som večer odchádzal z posedu a spriadal som ďalšie plány ako so srncom vybabrať. Našťastie konečne skosili aspoň časti lucernových parciel, aj pred mojim posedom. Nasledujúci deň bolo počasie pod mrakom, tak som sa rozhodol poobede okolo druhej skúsiť šťastie. Do batoha som si pribral aj knihu, nech si skrátim to dlhé čakanie. Sedel som na posede do desiatej, videl som množstvo zvery, zážitky boli skvelé ale srnec znovu nevytiahol. Ďalší deň som sa rozhodol ostať na posede od večera do rána, no znovu s rovnakým výsledkom. Srnca sa mi potom podarilo vidieť ešte raz, ale znovu som nemohol loviť, lebo stál v smere tak, že sa za ním nachádzala chalupa. Srnec akoby bol začarovaný. Blížil sa koniec júna a ja som začínal uvažovať, že mi asi nie je súdený, bol som však rozhodnutý počkať do konca mesiaca a ak sa to nepodarí vyhľadať si iného srnca. Mesiac sa skončil a srnec sa mi stále poctivo vyhýbal.

<span style="text-decoration: underline;"><strong>Pokračovanie príbehu je na strane č. 2.</strong></span>

V kalendári je dátum 1.7. a meniny má Diana, je strašný úpek a s otcom sedíme u mňa na terase a rozhodujeme sa či a kam pôjdeme dnes sadnúť. Ja mám v pláne prejsť zadné partie revíru, kde som na jednej z rúbani pred nedávnom zahliadol iného staršieho srnca. Otec hovorí že on pôjde na starý posed, ku ovocnému sadu, či nejdem aj ja na svoj, že možno dnes ten srnec vyjde. Dal na jeho slová a okolo siedmej sme už sedeli na posedoch. Bolo nesmierne horúco, hádam 30 stupňov, no mal som dobré tušenie, že dnes by to mohlo konečne klapnúť. V mysli som poprial Diane ku jej menu a poprosil ju o jej náklonnosť. Po chvíli čakania vypásla na lucernu srna, no nezdržala sa dlho a vrátila sa naspäť do tieňa stromov. Keď konečne slnko zašlo za obzor, vyšla na pašu aj stará diviačica s dvoma prasatami a jeleň špicák. Pokojne brali pašu v blízkosti posedu.

Hodiny ukazujú 21:00 a mňa pri pohľade doprava až zamrazilo. Ani nie 25 metrov od posedu stojí môj srnec, dlhšie istí, kým začne chvatne brať mladé lucernové lístky. Začína sa ma zmocňovať poľovnícka horúčka, ktorú pri srncoch mávam pravidelne. Srnec stojí chrbtom odo mňa. Opatrene beriem do rúk guľovnicu, ale predsa som spravil mierny hluk, srnec okamžite dvíha hlavu, po chvíli sa znovu zapasie. Stále stojí zle, no už ho mám v kríži ešte kúsok posunúť nohu a budem mať dobrú streleckú polohu. Čo však čert nechcel. Kopol som do fľaše s&nbsp;vodou, ktorá sa dosť hlučne prevrátila. Srnec je hneď v&nbsp;pozore - chystá sa odskočiť. Rýchlo presúvam kríž na krk a v momente odskoku ešte stíham potiahnuť spúšť. Padá rana a srnca trochu podlomilo, no ja viem že treba opakovať. V momente mám prebité kríž sa prilepil kúsok za lopatku a horúci letný večer prerušila druhá rana, ktorej ozvena postupne zanikala v okolitom kraji. Srnec po nej ostáva v ohni. Zaplavuje ma vlna obrovskej radosti.

S&nbsp;trasúcimi sa rukami zbieram nábojnice z podlahy posedu a po chvíľke sa idem pozrieť na môjho protivníka. Predo mnou leží srnec, ktorý mi dlhú dobu nedal spávať. Mám z neho veľkú radosť. Prichádza otec a spoločne mu vzdávame poslednú poctu otec mi odovzdáva strelecký zálomok a ja ho s radosťou prijímam. Ešte pár fotiek a vydávame sa na jeho poslednú cestu z&nbsp;lúk, ktoré boli posledných šesť rokov jeho domovom.

Ďakujem Diane a&nbsp;sv. Hubertovi, za krásne zážitky pri love tohto opatrného srnca a prevolávam na jeho počesť Lovu Zdar!

Príbeh z archívu: Predo mnou leží srnec, ktorý mi dlhú dobu nedal spávať

Výber pre vás

Príbeh z archívu: Predo mnou leží srnec, ktorý mi dlhú dobu nedal spávať

Súvisiace články

PRÍBEH: Zbadal som obrovského diviaka, nakoniec sa z neho vykľula...

Príbeh: Nie je medvedica ako medvedica, alebo zoči-voči medveďom

Váš príbeh: Srnec gombičkár mal neuveriteľné šťastie

VÁŠ PRÍBEH: O veľkom jeleňovi, ktorý sa jednoznačne vymykal priemeru

Váš príbeh: Posed na Pláňach, kde som prežil veľa krásnych chvíľ

Výber pre vás