Marianna Rajská

Prezídium Slovenskej poľovníckej komory má za to, že&nbsp;fotografie úlovkov voľne žijúcej poľovnej zveri, získané akokoľvek oprávneným a&nbsp;zákonným spôsobom nepatria na verejné fóra. Takéto konanie samozrejme nie je trestným činom a ani porušením interných predpisov národnej poľovníckej samosprávy, ale vzbudzuje v&nbsp;čoraz väčšej časti laickej verejnosti odpor voči poľovníctvu, vyvoláva čoraz väčšiu spoločenskú degradáciu úloh a&nbsp;poslania poľovníctva a&nbsp;je zdrojom neprimeraných reakcií plných nenávisti voči celej komunite poľovníkov.

Je potrebné si uvedomiť, že lov je v&nbsp;prevažnej väčšine prípadov individuálnym zážitkom a&nbsp;jeho dokumentácia patrí medzi&nbsp;osobné záznamy, ktoré si je vhodné nechať vo svojom osobnom archíve, resp. ich zdieľať len s&nbsp;priateľmi, ktorí sú schopní lov vnímať ako prirodzený prostriedok manažmentu početnosti, kvality a&nbsp;zdravotného stavu populácií poľovnej zveri. Ak budeme naďalej zverejňovať naše osobné fotografie z&nbsp;dôvodu uspokojenia svojej individuálnej túžby pochváliť sa pred verejnosťou, nikdy laickú verejnosť nepresvedčíme, že lov je len prostriedkom na dosiahnutie konkrétnych plánovaných odborných opatrení a&nbsp;nie jediným a&nbsp;výlučným cieľom každého z&nbsp;nás.

Za všetko jeden príklad, po ktorom si, veríme že väčšina z&nbsp;Vás, uvedomí náš úmysel. Chovatelia hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, či kôz taktiež nezverejňujú krvavé fotografie z&nbsp;bitúnkov po ich zabití, ale prezentujú verejnosti výlučne len starostlivosť o&nbsp;zvieratá a lásku k&nbsp;nim. Celá spoločnosť dobre vie, že v&nbsp;konečnom dôsledku produkty z&nbsp;týchto zvierat končia na tanieroch väčšiny obyvateľstva, chovatelia však svojim prístupom k&nbsp;živočíšnej výrobe nedávajú podnet pre odpor a nenávisť pretože už dávno pochopili, že absolútna väčšina bežných ľudí sa riadi heslom: „....čo oko nevidí, to srdce nebolí...“.

Je potrebné aby sme sa aj my zamerali na tento cieľ a&nbsp;vzhľadom na veľký tlak verejnosti a&nbsp;odsudzovanie našej komunity volili cestu, ktorá je pre laickú verejnosť akceptovateľná. Je potrebné prestať sa prezentovať úlovkami a spôsobom, ktoré žiaľ často nereprezentujú poľovnícke tradície, obdiv a&nbsp;lásku k&nbsp;prírode a&nbsp;zveri. Nikto nechce vidieť krvavé zábery ulovenej voľne žijúcej zveri a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade ulovených šeliem, ktorých fotografie sa čoraz častejšie objavujú v&nbsp;hlavných správach verejnoprávnych i&nbsp;komerčných televízií s&nbsp;cieľom prezentovať nie jednotlivca, ale všetkých poľovníkov ako krvavých zabijakov.

Prezídium SPK nechce a&nbsp;ani nemôže zakázať pridávanie fotografií úlovkov na sociálne siete, ale chce sa všetkým držiteľom poľovných lístkov vykonávajúcich právo poľovníctva na Slovensku prihovoriť, aby pokiaľ tak chcú naďalej konať, aby zverejnené fotografie spĺňali všetky prvky dodržiavania poľovníckej etiky a poľovníckych tradícií, najmä vzdanie poslednej úcty ulovenej zveri. Všetky ostatné zverejnené fotografie „krvavých výradov“ zo spoločných poľovačiek ale aj&nbsp;individuálnych poľovačiek, fotografie dokumentujúce neznalosť a&nbsp;ignorovanie poľovníckych predpisov a tradícií budeme kritizovať a odsudzovať.

Podobné opatrenia už prijali členovia Slovenského klubu sokoliarov pri SPK, ktorí sa na tohtoročnej výročnej členskej schôdzi uzniesli, že nebudú na verejne prístupných sociálnych sieťach uverejňovať fotografie svojich úlovkov i napriek tomu, že ich úlovky sú veľmi skromné a v porovnaní s úlovkami dosiahnutými so zbraňou doslova mizivé. Okrem toho všade propagujú svoje prastaré heslo: ,,Nelovíme pre korisť, ale pre všetko krásne pri love“. Robia tak v záujme zachovania dobrého mena poľovníkov, už i preto, že sokoliarstvo je zapísané na zozname Nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Verejnú mienku tvorí občianska spoločnosť a&nbsp;tá je tvorená prevahou laickej verejnosti. Nesprávnou interpretáciou a&nbsp;nepochopením tohto spoločenského faktu ako výsledku stavu a&nbsp;vývoja modernej spoločnosti v&nbsp;podmienkach rozvoja informačných technológií sa dostávame do stavu, keď sme odsudzovaní za svoje činy, hoci sú v&nbsp;súlade so zákonom.&nbsp;Prezentovanie krvavých obrázkov pred verejnosťou za žiadnych okolností neobhájime! To si musí uvedomiť každý z&nbsp;nás!&nbsp;Preto sa na vás prezídium SPK obracia s&nbsp;naliehavou žiadosťou, apelujte na poľovníkov, členov vo vašich obvodných poľovníckych komorách, aby zverejňovanie osobnej dokumentácie úlovkov na sociálnych sieťach obmedzili na minimum, aby sa snažili prezentovať svoju činnosť predovšetkým v&nbsp;pozitívnom svetle – napr. organizáciou podujatí „Poľovníci deťom“, Svätohubertských omší, fotografiami z&nbsp;prikrmovania zveri v&nbsp;čase núdze, dokumentáciou plnenia napájačiek vodou v&nbsp;čase sucha, podporou projektu „Živá lúka“ pri záchrane zveri pred kosbami, výsadbou stromov, alejí alebo organizáciou zberu odpadkov v&nbsp;poľovných revíroch, ktoré malo na jar tohto roku po vyhlásení výzvy „Čistá príroda = čistý revír“ mimoriadny úspech!

Prestať sa „verejne chváliť“ úlovkami nie je z našej strany pokrytectvo, práve naopak. Verejnosti musíme zdôvodňovať potrebu manažovania populácií voľne žijúcej zveri ako činnosť, ktorú zmysluplne, cieľavedome a dlhodobo dokážu vykonávať len poľovníci. Lov je nevyhnutnou súčasťou poľovníctva, no určite by nemal byť najmarkantnejšou súčasťou propagácie medzi laickou verejnosťou, najmä ak jeho propagácia plne nekorešponduje s&nbsp;poľovníckou kultúrou, tradíciami a úctou ku&nbsp;zveri.

Prečítajte si list Prezídia SPK k prezentácii fotografií úlovkov na sociálnych sieťach

Výber pre vás

Prečítajte si list Prezídia SPK k prezentácii fotografií úlovkov na sociálnych sieťach

Súvisiace články

Čistá príroda=čistý revír, poľovníci vyzbierali 250 ton odpadu

Čistíte revír od odpadkov? Zapojte sa do reportáže a my Vás odmeníme!

Výber pre vás