Mária Inštitorisová

PR: Kto vás priviedol k&nbsp;poľovníctvu?

Môj manžel Daniel poľuje už 23 rokov, okrem toho rybárči, ale v&nbsp;minulosti som ho v&nbsp;lese nesprevádzala. Keď sme raz boli na poľovníckom guláši v&nbsp;Krompachoch, vtedajší poľovnícky hospodár inžinier&nbsp;Juraj Skurka mi navrhol, aby som si urobila poľovnícky kurz. Súhlasila som, a&nbsp;tak ma prihlásil. V&nbsp;roku 2007 som absolvovala skúšky a&nbsp;v&nbsp;roku 2008 ma prijali do PZ&nbsp;Jariabok Krompachy, ktorého členom je aj manžel. Príprava i&nbsp;skúšky boli náročné, ale vynaloženú námahu neľutujem.

PR: Máte v&nbsp;rodine nasledovníkov?

Daniela doviedol k&nbsp;poľovníctvu jeho&nbsp;dnes už nebohý brat. Naša dcéra Nikola&nbsp;(25) vyštudovala odbor environmenál­ne plánovanie a&nbsp;manažment&nbsp;na&nbsp;Prírodovedeckej fakulte UK v&nbsp;Bratislave a nedávno úspešne zvládla skúšky z&nbsp;poľovníctva. Takisto je rybárka. Syn Daniel&nbsp;(24) tento rok dokončil štúdium učiteľstva biológie a&nbsp;geo­grafie na UPJŠ v&nbsp;Košiciach, ale k&nbsp;poľovníctvu neinklinuje.

PR: Čo je vám najbližšie? Zo zveri sú to diviaky. Milujem ich vôňu, rada pozorujem správanie čriedy v&nbsp;revíri. Neskutočne sa teším, že sa u&nbsp;nás po dvoch rokoch opäť ukázali. Koncom augusta som ulovila lanštiaka. Relaxom sú pre mňa chvíle strávené v&nbsp;prírode, les je moja srdcovka. Keď ideme večer s&nbsp;manželom do revíru, rozdelíme sa a&nbsp;ráno sa opäť stretneme. Poľovníctvo ma naučilo veľa nového a&nbsp;užitočného, najmä trpezlivosti.

PR: Sprevádza vás psík?

Áno, máme desaťročného alpského jazvečíkovitého duriča Daka. Vždy nás upozorní na stopy zveri a teraz, keď už čoraz častejšie natrafí na stopu medveďa, obchádza ju veľkým oblúkom. A my, samozrejme, s ním.

Asi najkrajšie je vidieť jelenicu s&nbsp;poskakujúcim jelienčaťom. V&nbsp;lete ma občas na posede prekvapí sova, ktorá priletí priamo pred okienko. Zamáva krídlami, vtedy sa trochu zľaknem a&nbsp;ona zrejme tiež. Pekný býva aj pohľad na diviačicu s&nbsp;mladými, ktorá dáva svoju prítomnosť okoliu hlasne najavo. Naopak, skľučujúce je počúvať v&nbsp;noci vytie vlkov a&nbsp;následne zúfalý plač loveného jelienčaťa či kvílenie jelenice. Človeku až naskočia zimomriavky. No raz som zažila naozaj zaujímavé stretnutie. Mala som povolenku na jelenicu. Sadla som si k&nbsp;okraju krovia tak, že som videla asi na päťdesiat metrov. Vtom z&nbsp;porastu spoza môjho chrbta vyšiel jeleň a&nbsp;pozrel na mňa. Ostala som ako obarená, lebo bol vzdialený asi na päť metrov. Ani som sa nepohla, len trochu som odvrátila tvár. Jeleň o&nbsp;chvíľu sklonil hlavu a&nbsp;pokojne sa začal pásť.

ROZHOVOR s MÁRIOU KUBOVČÍKOVOU: Poľovníctvo ma naučilo veľa nového a užitočného

Výber pre vás

ROZHOVOR s MÁRIOU KUBOVČÍKOVOU: Poľovníctvo ma naučilo veľa nového a užitočného

Súvisiace články

Vyznáte sa v poľovníckych pojmoch? Tento KVÍZ nezvládne hocikto

Žena v revíri: Upútala ma bohatá história i nádherný kraj s náročným terénom

Žena v revíri: Extrémne vyhranené názory v ochranárstve aj v poľovníctve odmietam!

Lovili praveké ženy vysokú zver a šelmy po boku mužov? Výskum naznačuje, že áno!

Katarína Garajová: Bohatú poľovnícku históriu som nasávala hneď po nástupe do OZ Topoľčianky

Výber pre vás