Morka divá (Meleagris gallopavo) bola pôvodne rozšírená vo východných častiach USA, smerom na juh až po Mexiko a od štátu Washington až po Nové Mexiko a Texas. Do Európy ju priviezol v roku 1519 španielsky dobyvateľ Francisco Fernández de Córdoba a už koncom 16. storočia sa stala obľúbeným menu na anglických kráľovských banketoch. Pečená morka je však najmä tradičným slávnostným jedlom na americký Deň vďakyvzdania.

Prvý pokus o introdukciu morky divej urobili na Slovensku v Jelenci už v roku 1871, keď Karol Forgách doviezol z Ameriky desať jedincov. Z neznámych príčin sa jej u nás neveľmi darilo. V prvých rokoch sa aj množila, ale postupne celkom vymizla. Úspešnejší chov morky bol na veľkostatku A. Breunera v Želiezovciach, kam prvé jedince doviezli v roku 1886. V tom čase ju začali vypúšťať aj do iných revírov Slovenska a chovali ju v skromnom počte asi na desiatich veľkostatkoch.

Morka divá je v Amerike najväčším hrabavým vtákom, ktorý je rozšírený ako jediný druh rozdelený do siedmich geografických poddruhov, ako mexická, Merrimova, Rio Grande, floridská, východná, Gouldova a Anustova. Lesklé a farebné operenie je dosť nápadné a moriaka navyše ešte zdobí mohutný lalok zdurenej kože na krku a dlhý strapec z kože visiaci cez špičku zobáka. Sú prípady, že samec dosahuje hmotnosť až do dvadsať, väčšinou je to však len okolo pätnásť kilogramov. Samica váži takmer o polovicu menej. Pud rozmnožovania, ktorý sa prejavuje v prírode koncom zimy spôsobuje, že samice sa ozývajú pišťaním. Na ich vábivé pišťanie na tokanisko prilietajú moriaky, spúšťajú krídla, pričom ručné letky sú na konci obrátené nahor, preklápajú a rozťahujú chvostové perá až na chrbát, nafukujú krčné vzdušné vaky na holých záhyboch kože, šuchoria perie, ktoré vždy zažiari v tých najkrajších farbách, pričom sa pohybujú drobnými skokmi a vydávajú hlboké pridusené hudravé zvuky. Ak je moriakov viac ako moriek, dochádza medzi nimi k tvrdým súbojom, ktoré sa často končia i smrťou protivníka.

Morky divé sa prehrabujú v opadanom lístí v lesoch, alebo ozobávajú nízko rastúce byliny. Živia sa mäkkými plodmi, trávou, púčikmi, žaluďmi, korienkami, semenami a hľuzami. Požierajú tiež zdochliny, rôzne ulitníky a veľké množstvo škodlivého hmyzu. Obľubujú pásavku zemiakovú, ktorá, rovnako ako zemiaky, pochádza z tej istej oblasti ako morky. Potravu požierajú vcelku a všetku prácu s trávením a drvením potravy ponechajú svojmu svalnatému žalúdku. Prehĺtajú aj drobné kamienky, ktoré v žalúdku pomáhajú pri mechanickom spracovaní potravy.

Naše klimatizačné podmienky morky v staršom veku znášajú dobre, vrátane mrazivých zimných období. Úbytok základných jedincov vo voľnej prírode je zapríčinený malou ostražitosťou a únikovou vzdialenosťou nielen pred prirodzenými predátormi, ale i pred človekom. Veľa škôd na nich spôsobujú najmä líšky.<br />

Pozor na moriaka: Najväčší hrabavý vták Ameriky je riadny bitkár

Výber pre vás

Pozor na moriaka: Najväčší hrabavý vták Ameriky je riadny bitkár

Súvisiace články

Zoznáme sa, kormorán: Skvele loví, no rybári mu netlieskajú

FOTO Láska na vrchole: Tatranské kamzíky sú neodmysliteľnou súčasťou našej prírody

Akrobati nad hladinou: Poznáte vážky, ktoré žijú u nás?

PEKLO NA POSEDE: Poľovníci, na toto si dávajte pozor!

KVÍZ: Jazvec lesný, ako dobre ho poznáte? Otestujte sa!

Unikátny nález: Pri Bratislave videli vzácny vtáčí druh

Výber pre vás