Poľovníctvo a rybárstvo

Starší poľovníci si pamätajú na prílev zahraničných poplatkových hostí za bývalého režimu. Platili si účasť na spoločnej poľovačke, vlastný lov a kompletný servis okolo toho. V pamäti Viktora Piargskeho utkvela skupina asi šiestich poľovníkov z Rakúska a Nemecka na čele s pravým grófom, ktorí prišli k nim o revíru na diviaky, keď bol ešte chlapec. Mal s celej ceremónie náramný zážitok. Veď posúďte:

„Združenie zabezpečilo poľovačku s ubytovaním a miestne JRD, ktorého členmi boli niektorí členovia združenia, sa postaralo o&nbsp;občerstvenie i o pečené prasiatka s&nbsp;mašľou okolo krku a&nbsp;s&nbsp;červeným jabĺčkom v&nbsp;rypáku na koniec. Prišlo teda spomenutých šesť západných poľovníkov a medzi nimi starší pán gróf, ktorý ešte nemal uloveného diviaka. Bola to finančne lepšie situovaná skupinka, ktorá udivovala domorodcov hlavne tým, že košele a&nbsp;spodné prádlo po použití neodkladali a neprali, ale vyhadzovali do koša pri „moteli“. Neraz tieto veci skončili nepozorovane v&nbsp;batohoch domácich nimródov.

Prvý deň poľovačky dopadol veľmi uspokojivo a po oficiálnom výrade sa pri poľovníckej chate čo to popilo a zajedlo. Väčšina útraty padla na „cudzincov“, takže s heslom, keď je to zadarmo, nech aj črevá potrhá, sa rozbehla bohapustá „žranica a pitie“. V ten deň starý gróf ulovil aj svojho prvého diviaka, a preto pozval do reštaurácie „motela“, kde boli ubytovaní, všetkých zostávajúcich poľovníkov a honcov. Nedali sa dlho núkať. Rýchlo sa pozbierali, nasadli do áut, niektorých tam už iba napchali a davaj do „motela“.&nbsp; Všetci sa nahrnuli do reštaurácie . Gróf platil a&nbsp;zábava sa mohla rozbehnúť.

Keďže podgurážené osadenstvo malo so sebou v&nbsp;reštaurácii aj psíkov, týchto v&nbsp;dobrej viere, že sa to páči aj čašníčke, nahuckali na štekot. Čašníčka, hoci už bola v&nbsp;rokoch, „svižne“ vyskočila na stôl, kde hľadala spásu. To sa však páčilo aj psom. Povzbudzované osadenstvom reštaurácie štekali o&nbsp;dušu vyskakujúc a&nbsp;pobehujúc okolo stola. Pištiaca čašníčka na stole predvádzala niečo ako „tanec svätého Víta“. V&nbsp;tej chvíli to bola mimoriadne skvelá zábava pre všetkých zúčastnených, ale neviem, či to tak brala a&nbsp;bavila sa s&nbsp;nimi aj chudera čašníčka. Zahraniční hostia sa nenápadne vytratili na poschodie, pričom nechali pre „domorodcov“ otvorený účet. A&nbsp;tí to, samozrejme, využili ako sa patrí.

Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Kto už nemohol oslavovať – piť, tak už neoslavoval a nakoniec aj tí čo mohli oslavovať – piť, už nemohli... Nebolo ďalej čo riešiť. Deň sa skončil a bolo sa treba poberať domov, respektíve na poľovnícke chaty. Veď spoločná poľovačka so zahraničnými hosťami pokračovala aj na druhý deň!"

Posedenie po poľovačke sa zvrhlo, čašníčka skákala PO STOLE!

Výber pre vás

Posedenie po poľovačke sa zvrhlo, čašníčka skákala PO STOLE!

Súvisiace články

Príbeh: Štefanská poľovačka a pomýlení honci, ktorí asi čakali na parašutistov

Váš príbeh: Poľovačka na jarabice, alebo poľovačka po taliansky

Písal sa rok 1956 a takto sa poľovalo na divé husi

Ako sa poľovalo v rokoch 1965, 1973 či v 1975. Pozrite si tieto úchvatné fotografie

Výber pre vás