Mária Inštitorisová

PR: Čo by ste vyzdvihli z histórie vzniku tohto plemena?

Po zjednotení Nemecka v roku 1871, ktoré viedlo k nárastu národného povedomia, sa začali tešiť popularite aj domáce plemená poľovných psov, i keď zo začiatku to boli len stavače. Vysokej zveri v krajine ubúdalo, naopak stúpal význam poľovačiek na malú zver za pomoci hlučne loviacich sliedičov. Nastala éra chovu prepeličiara, ktorý bol od začiatku všestranným poľovným psom. Nikdy nepodliehal módnym trendom, čo mu pomohlo uchrániť si poľovné vlohy i pracovné vlastnosti. Nešpecializoval sa len na sliedenie pri love malej zveri ako napríklad plemená španielov, ale rovnocenné zastúpenie mal aj pri dohľadávaní raticovej zveri a durení diviakov. Prioritou vždy boli pracovné výkony, nie exteriér. S čistokrvným chovom sa začalo na prelome 18. a 19. storočia. Za predchodcu moderného prepeličiara sa označuje pes Lord Augusta z Horného Bavorska. Šľachtenie po celé desaťročia podstatne ovplyvňoval Rudolf Frieß, ktorý sa zásadným spôsobom pričinil aj o rozdelenie plemena do dvoch farebných rázov – na hnedáky a beloše.

PR: Ako sa prepeličiar využíva na Slovensku?

Aj dnes zdôrazňujeme poľovnícku univerzálnosť, ktorou sa odlišuje od iných plemien. Kým v minulosti sa u nás lovilo až tritisíc zajacov na jednej poľovačke, stavače boli pri ich prinášaní nezastupiteľné. No pri terajších stavoch malej zveri prepeličiar bez problémov zastane aj túto úlohu. V&nbsp;neprehľadných remízkach, kde vystavujúceho stavača ľahko prehliadnete, naopak, oceníte psíka, ktorý zver hlasito vyženie na poľovníka. Môže získať aj kvalifikáciu pre dohľadávanie srnčej a diviačej zveri, durenie diviačej zveri na spoločných poľovačkách i pre vodnú prácu. Dnes práve tieto druhy prác výrazne prevažujú. Majiteľov preto nabádam, aby psíkom umožnili všestrannú prácu v revíri, ak majú vhodné podmienky.

PR: Prepeličiare sa vyskytujú v dvoch farebných rázoch. Je pravda, že hnedé jedince pracujú na kratšiu vzdialenosť od vodiča ako strakoše?

Najskôr upresním, že základné sfarbenie plemena je hnedé alebo oranžové, respektíve červené. Tieto základné farby sú buď jednoliate po celom povrchu tela, alebo v kombinácii s bielymi odznakmi, najčastejšie vo forme náprsenky, papúč. Ak je základné sfarbenie prerastené bielou hovoríme o&nbsp;belošoch slangovo šimloch. V&nbsp;prípade, že je jasne oddelená biela farba s&nbsp;hnedými alebo červenými fľakmi, ide o strakoša. Spomenuté rozdiely v práci sa mohli prejaviť počas tvorby genealogických línií, ale v súčasnosti to už neplatí. Keďže červený variant vznikol pravdepodobne prikrížením duriča, môže mať tendenciu pohybovať sa na väčšie vzdialenosti, nie je to však pravidlo.

PR: Prízvukujete, že hlásenie robí prepeličara prepeličiarom. Ako sa teda prejavuje?

Ide o vrodenú, najvýraznejšiu vlastnosť plemena. Prepeličiar hlási teplú stopu zveri, ktorú predtým nevidel. Ak napríklad v blízkosti pred chvíľou odbehol zajac pes poľovníkovi svojím hlasom oznámi, že narazil na čerstvú stopu zveri a pohybuje sa po nej. Nemci pri skúškach posudzujú aj to, či pes, ktorý zíde zo stopy prestane hlásiť a pri návrate na stopu znova hlási. Ja hovorím, že prepeličiar má akúsi „klapku“: Keď pach zveri presiahne určitý počet molekúl, klapka sa otvorí a pes začne automaticky hlásiť.

PR: Tento sliedič sa podľa nomenklatúry FCI zaraďuje do spoločnej sekcie s anglickým a waleským špringer španielom i ďalšími španielmi. V revíri však pracujú odlišne...

Pri španieloch je hlasitosť v krajine pôvodu nežiaduca, dokonca ich vylučuje z chovu, lebo pôvodne pracovali nablízko pod puškou. Ale úlohou prepeličiara vždy bolo sliedenie v hustých zárastoch na väčšie vzdialenosti, na miestach, kam sa človek nedostal. Zver preto musel&nbsp;hlasito natlačiť na strelca. Tento charakteristický štýl poľovania s&nbsp;prepeličiarom podmienňoval výber do chovu v&nbsp;minulosti aj dnes. Psy, ktoré nehlásili, sa vylúčili. U&nbsp;nás je v súčasnosti podmienkou uchovnenia absolvovanie príslušných skúšok a získanie známky tri alebo štyri z hlasitosti. Známku ovplyvňuje, či jedinec hlási stopu zveri, ktorú predtým nevidel pravidelne bez prerušovania, alebo sa občas vyskytne odmlka. Ak hlási zver na dohľad, dostane známku dva, čo ale na zaradenie do ďalšieho chovu nestačí. Podľa skúšobného poriadku musí byť hlásenie vyslovene spojené s pachom zveri, nie s jej zhliadnutím...

Celý rozhovor nájdete v č. 4/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Bc. Ing. Martin Sýkora, rodák z Popradu je absolvent Lesníckej fakulty TU vo Zvolene a odboru kynológia na UVLF v Košiciach. Pracuje ako technik na LS Hrušov (LESY SR, š. p., OZ Tribeč). S rodinou žije v Tesárskych Mlyňanoch. Predsedá Klubu chovateľov poľovných sliedičov a je poradcom chovu nemeckých prepeličiarov, ktoré chová už 20 rokov. Vlastní chovateľskú stanicu &nbsp;z Nedělišťa, v súčasnosti má psa, sučku a jedno šteňa. Okrem toho vlastní aj iné plemená psov. Je aj predsedom kynologických komisií pri OPK a&nbsp;OkO SPZ Zlaté Moravce, členom predsedníctva KR SPZ a&nbsp;zástupcom SPZ na valnom zhromaždení SKJ.

Poľovnícky univerzál: Prepeličiar hlási teplú stopu zveri, ktorú predtým nevidel

Výber pre vás

Poľovnícky univerzál: Prepeličiar hlási teplú stopu zveri, ktorú predtým nevidel

Súvisiace články

Memoriál Alojza Riška preveril pripravenosť, výkonnosť a schopnosti psíkov aj ich vodičov

Skáče váš pes neustále na hostí? Skúste TOTO cvičenie!

V lone Púchovskej doliny skúšali kvalitu, odvahu a pracovné schopnosti duričov

Aprílové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

Radi športujete a hľadáte k sebe parťáka? TOTO je 5 aktívnych chlpáčov, ktorí sa k vám hodia!

Výber pre vás