Mária Inštitorisová

Ste predstaviteľkou piatej poľovníckej generácie vo vašej rodine. Čo prezradíte o tej prvej?

Moji praprastarí rodičia sa venovali poľovníctvu primerane dobe, v ktorej žili. Zaoberali sa chovom kráv, ošípaných a koní, lovili na svojich pozemkoch, predovšetkým malú zver. Môj starý otec sa už narodil ako poľovník. Jeho vzťah k poľovníctvu je veľmi nákazlivý nielen pre celú rodinu, ale aj pre každého, kto do nej pribudol. Aj moja mama (Soňa Chovanová Supeková, pozn. red.) ma odmalička viedla k poľovníctvu, jej zásluhou sa venujem poľovníckej osvete. Poľovníctvo, les a príroda sú neoddeliteľnou súčasťou môjho života, aj svadbu som mala v tomto štýle.

Študovali ste francúzštinu a venovali sa i tamojším poľovníckym zvykom a tradíciám. Čo by ste z nich preniesli na Slovensko?

Bakalársky titul som získala na filozofickej fakulte, kde som na odbore cudzích jazykov a kultúry vyštudovala francúzštinu v odbornej komunikácii. Cieľom mojej bakalárskej práce bolo porovnať poľovníctvo vo Francúzsku a na Slovensku. Mňa zaujal napríklad spôsob lovu pomocou fretky, takzvané fretkovanie, ktoré sa na Slovensku nepoužíva, ale vo Francúzsku patrí medzi tradičné. Takto lovia najmä divé králiky. Fretka vnikne do nory a vyháňa z nej zver. Dôležité je fretku pred lovom nakŕmiť, aby sa jej nežiadalo zver uloviť. Napriek niektorým odlišným aspektom však poľovníci vo Francúzsku aj na Slovensku pristupujú k zveri predovšetkým s úctou a poľovníctvo chápu ako trvalo udržateľné užívanie darov prírody.

Pred ôsmimi rokmi ste na Dňoch sv. Huberta vo Svätom Antone získali titul Hájniková žena. Aké to bolo?

Rozhodnutie zúčastniť sa na tejto súťaži bolo spontánne a víťazstvo nečakané. No veľmi príjemné a obohacujúce. V ten deň som si užila trošku slávy, kde-tu sa niekto pristavil na rozhovor a dokonca aj fotografiu, s radosťou na to spomínam.

Piata poľovnícka generácia

Výber pre vás