Poľovníctvo a rybárstvo

Farba srsti ako jeden zo základných znakov, ktoré boli modifikované počas procesu domestikácie, umožňuje jasné odlíšenie divých predkov od zdomácnených plemien. V&nbsp;tejto súvislosti sa v&nbsp;priebehu posledných desaťročí dostala do popredia otázka hybridizácie medzi voľne žijúcimi populáciami diviakov a&nbsp;rôznymi plemenami ošípaných. Za jednu z&nbsp;hlavných príčin tohto fenoménu môžeme považovať zintenzívnenie chovu ošípaných, ktorého následkom sa farmy dostali do bezprostrednej blízkosti voľne žijúcich populácií. 

V&nbsp;niektorých regiónoch Európy (napr. v&nbsp;Bulharsku) sú ošípané bežne chované v&nbsp;polodivých podmienkach a&nbsp;teda kríženie s&nbsp;diviakmi je veľmi ľahko možné. Keďže polodivý chov domácich ošípaných sa vyskytuje aj na našom území, hlavne v&nbsp;oblasti južného Slovenska, je cesta pre ich kríženie s&nbsp;voľne žijúcimi populáciami diviakov otvorená. Na druhej strane, podiel na tomto stave môže mať aj samotný farmový chov diviakov, ktorý sa stal populárnym v&nbsp;priebehu 20. storočia najmä z&nbsp;dôvodu produkcie kvalitného a&nbsp;pre spotrebiteľa lukratívneho mäsa. Keďže na týchto farmách je kríženie medzi diviakom a&nbsp;ošípanou za účelom zlepšenia reprodukcie a&nbsp;rastu bežnou praxou, v&nbsp;konečnom dôsledku vedie k&nbsp;zmene genetického zloženia populácie. Ako príklad môžeme uviesť oblasť stredného Talianska, kedy potomstvo vzniknuté krížením ošípanej a&nbsp;diviaka, bolo hojne využívané na poľovné účely. V&nbsp;literatúre sa uvádza, že 5 až 10 % analyzovaných jedincov diviakov preukazuje určitý stupeň introgresie domácimi ošípanými. Avšak, súčasné štúdie naznačujú, že introgresia génov domestikovaných plemien do západoeurópskych populácií diviakov môže byť značne väčšia.

Pokračovanie na nasledujúcej strane

Farba srsti ako jeden zo základných znakov, ktoré boli modifikované počas procesu domestikácie, umožňuje jasné odlíšenie divých predkov od zdomácnených plemien. V&nbsp;tejto súvislosti sa v&nbsp;priebehu posledných desaťročí dostala do popredia otázka hybridizácie medzi voľne žijúcimi populáciami diviakov a&nbsp;rôznymi plemenami ošípaných. Za jednu z&nbsp;hlavných príčin tohto fenoménu môžeme považovať zintenzívnenie chovu ošípaných, ktorého následkom sa farmy dostali do bezprostrednej blízkosti voľne žijúcich populácií. V&nbsp;niektorých regiónoch Európy (napr. v&nbsp;Bulharsku) sú ošípané bežne chované v&nbsp;polodivých podmienkach a&nbsp;teda kríženie s&nbsp;diviakmi je veľmi ľahko možné. Keďže polodivý chov domácich ošípaných sa vyskytuje aj na našom území, hlavne v&nbsp;oblasti južného Slovenska, je cesta pre ich kríženie s&nbsp;voľne žijúcimi populáciami diviakov otvorená. 

Na druhej strane, podiel na tomto stave môže mať aj samotný farmový chov diviakov, ktorý sa stal populárnym v&nbsp;priebehu 20. storočia najmä z&nbsp;dôvodu produkcie kvalitného a&nbsp;pre spotrebiteľa lukratívneho mäsa. Keďže na týchto farmách je kríženie medzi diviakom a&nbsp;ošípanou za účelom zlepšenia reprodukcie a&nbsp;rastu bežnou praxou, v&nbsp;konečnom dôsledku vedie k&nbsp;zmene genetického zloženia populácie. Ako príklad môžeme uviesť oblasť stredného Talianska, kedy potomstvo vzniknuté krížením ošípanej a&nbsp;diviaka, bolo hojne využívané na poľovné účely. V&nbsp;literatúre sa uvádza, že 5 až 10 % analyzovaných jedincov diviakov preukazuje určitý stupeň introgresie domácimi ošípanými. Avšak, súčasné štúdie naznačujú, že introgresia génov domestikovaných plemien do západoeurópskych populácií diviakov môže byť značne väčšia.

V&nbsp;prvom rade, je potrebné podotknúť, že sfarbenie nie je zabezpečené účinkom jediného génu, ale vzniká ako výsledok spolupôsobenia viacerých génov. Súčasné štúdie uvádzajú v&nbsp;súvislosti so sfarbením nielen ošípaných ale aj diviakov ako najvýznamnejšie dva, gén pre melanokortín-1 receptor (MC1R) a&nbsp;KIT gén. Pre pochopenie genetického pozadia sfarbenia srsti je však dôležité poznať okrem genetických aj biochemické a&nbsp;morfologické mechanizmy determinujúce samotnú pigmentáciu. Pigmentácia je u&nbsp;všetkých druhov cicavcov vrátane diviakov ovplyvnená prítomnosťou alebo naopak absenciou melanínov vo vlasoch a&nbsp;pokožke. Pigmentácia je zabezpečená primárne prostredníctvom dvoch typov melanínov, a&nbsp;to eumelanínu (čierna/hnedá pigmentácia) a&nbsp;feomelanínu (žltá/červená pigmentácia). 

&nbsp;Za žltú alebo červenú pigmentáciu u&nbsp;domácich plemien ošípaných sú zodpovedné mutácie, ktoré spôsobia nefunkčnosť bielkoviny produkovanej MC1R génom. &nbsp;Naopak dominantné čierne sfarbenie je to čo je typické pre diviaky. V&nbsp;súvislosti s odlišnými farebnými fenotypmi u&nbsp;diviakov a&nbsp;ošípaných boli doteraz identifikované 4 jednoznačné alely génu MC1R. S&nbsp;meniacimi sa odtieňmi sivej až čiernej farby u&nbsp;diviakov bol spojený práve divý typ alely. Naopak alely MC1R génu, charakteristické pre domestikované plemená, boli počas dlhej histórie silne pozitívnej selekcie na rôzne varianty farby tela z voľne žijúcich populácií eliminované. Na obrázku 2 je jasne vidieť, že farebné fenotypy srsti a&nbsp;tela sú výsledkom zámernej ľudskej selekcie a&nbsp;nie prírodného selekčného tlaku.

Výskyt anomálií sfarbenia tela diviakov je teda naozaj výsledkom či už zámerného kríženia diviakov a&nbsp;ošípaných z&nbsp;minulosti alebo naopak neúmyselného kríženia, ku ktorému môže dochádzať pri polodivom chove ošípaných. Takéto kríženie však nie je možné považovať za normálne a&nbsp;preto je na zamyslenie možno aj práve pri spoločnej poľovačke &nbsp;na diviaky, či ponechať tieto anomálie sfarbenia diviakov nepovšimnuté alebo zamieriť na takéhoto jedinca a&nbsp;stlačiť spúšť. Genetické založenie sfarbenia diviakov je jedinečné a&nbsp;očarujúce zároveň. Jeho nemennosť, ktorá je výsledkom prirodzenej selekcie v&nbsp;zmysle darvinizmu a&nbsp;boja o&nbsp;život, je tým čo je pre daný druh vo voľnej prírode znamená prežitie a preto by sme sa mali podieľať na zachovaní genetickej diverzity diviakov bez prídavkov génov domácich ošípaných a&nbsp;snažiť sa vyradiť zvieratá s&nbsp;neprirodzeným sfarbením.

Autori: Michal Vlček, Nina Moravčíková, Radovan Kasarda Slovenská poľnohospodárska univerzita v&nbsp;Nitre, Katedra genetiky a&nbsp;plemenárskej biológie

Neštandardné sfarbenie diviačej zveri. Čo je jeho príčinou?

Výber pre vás

Neštandardné sfarbenie diviačej zveri. Čo je jeho príčinou?

Súvisiace články

Črieda diviakov, ktorá sa objavuje na bratislavských Kramároch, má asi 40 členov

Bratislava sa pustila do lovu premnožených diviakov: Kedy bude spoločná polovačka?

VIDEO V Bratislave opäť úradujú diviaky: AHA, koľko sa ich tu zabývalo

FOTO Podomácky vyrobenou zbraňou pytliačil na diviaka: Hrozí mu VYSOKÝ trest

VIDEO Za uloveného diviaka 100 Euro: To sa oplatí!

Bratislava upozorňuje na diviakov štát i majiteľov veľkých plôch: Čo odporúča?

Situácia je vážna, musia konať: Bratislava chystá hromadný odlov diviakov

Výber pre vás