inš

Ak ste tento vzácny a zákonom chránený druh videli v lese či v záhrade, alebo vám pristál na parapetnej doske, mali ste obrovské šťastie. Za priam unikátne sa považujú zábery súboja samčekov o samičku, ktoré sa podaria len málokomu. Veľký chrobák sa vyznačuje nápadným pohlavným dimorfizmom.

Samčeky sú dlhé 35 až 90 mm, pričom na rozšírenej hlave majú veľké hryzadlá. Tvoriace takmer tretinu dĺžky ich tela, na konci sú rozvetvené a z vnútornej strany ozubené. Samičky merajú „len“ 25 až 50 mm, hlavu aj hryzadlá majú menších rozmerov, uvádza na svojej stránke Štátna ochrana prírody SR.

Obe pohlavia majú hlavu, hruď a nohy sivočiernej farby, hryzadlá a krovky sú gaštanovočierne. Larvy sú tučné, bieložlté s oranžovo sfarbenými nohami, na tmavej hlave majú ostré hnedé hryzadlá. Dorastajú až do 100 mm. Larvy majú na nohách štetinky, ktoré používajú na vzájomnú komunikáciu.

Kde žije, čím sa živí? Dozviete sa na ďalšej strane.

Roháče žijú v starých listnatých, najmä v dubových lesoch južného a východného Slovenska. Vyskytujú sa v Malých a Bielych Karpatoch, v pohoriach Tríbeč, Považský Inovec, Burda, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy, Vihorlat, ale aj inde. Dospelé jedince sa objavujú v máji až začiatkom júna. Pária sa za teplých večerov, samčeky využívajú pri súbojoch o samičky veľké hryzadlá. Samičky kladú po oplodnení vajíčka do práchnivejúcich kmeňov starých dubov, zriedkavejšie aj do iných listnáčov. Vývoj lariev prebieha v práchne, ktorým sa živia, a trvá 3 až 8 rokov. Urýchľujú rozklad práchnivejúcich kmeňov a ich premenu na humus.

Po dorastení si vytvárajú z práchna a hliny schránku, v ktorej sa zakuklia. Kuklia sa v zemi neďaleko od stromov, v ktorých sa vyvíjali. Dospelé jedince (imága) sa liahnu ešte na jeseň toho istého roku, ale zo schránky vyliezajú až po prezimovaní na jar nasledujúceho roku. Živia sa kvasiacou šťavou vytekajúcou z poranených kmeňov a vetiev stromov. Tento druh je však ohrozený výrubom starých dubín a odstraňovaním prestarnutých a poškodených dubov vhodných na vývoj lariev.

Pozor na pokutu! Viac na ďalšej strane.

V zahraničí je roháč obyčajný rozšírený od Pyrenejí až po Ukrajinu, na severe až po Baltické more. Na juhu žije v Taliansku, na Balkáne a v Malej Ázii. Ako sme spomenuli, samček používa hryzadlá pri zápasoch o samičku, ale pre protivníka nie sú nijako nebezpečné. Pozorovanie súbojov je mimoriadne zaujímavé a patrí podobne ako u jeleňov k nezabudnuteľným zážitkom. Dospelý chrobák žije veľmi krátko – približne 60 až 90 dní, informuje stránka <a href="http://snatutor2000.sk" target="_blank" rel="noopener">snaturou2000.sk</a>.

Tvar, veľkosť hlavy a hryzadiel sú veľmi premenlivé so všetkými prechodmi od veľkej (telodontnej) k malej (amfidontnej) forme. Samička sa podobá na roháčika obyčajného (Dorcus parallelipipedus) a samičku nosorožteka obyčajného (Oryctes nasicornis) - chránený druh národného významu. Hoci sa&nbsp;&nbsp;roháč obyčajný&nbsp;na prvý pohľad môže zdať nebezpečný a vzbudzuje rešpekt, pre človeka je&nbsp; úplne neškodný.&nbsp; Za jeho likvidáciu alebo poranenie hrozí mastná pokuta. Spoločenská hodnota roháča obyčajného je vyčíslená na 230 eur.

(Ne)obyčajný roháč: Vidieť súboj samčekov patrí k nezabudnuteľným zážitkom

Výber pre vás

(Ne)obyčajný roháč: Vidieť súboj samčekov patrí k nezabudnuteľným zážitkom

Súvisiace články

FOTO Zábery králikov roztápajú srdcia, sú ako živé plyšové hračky

Vyberáme z archívu: Ako zubrica PUMARKA náhle zmizla zo zvernice. Čo sa stalo?

Vedci objavili nový druh jašterice: Meno dostala podľa postavy zo známeho filmu

Spravte si rýchly KVÍZ o európskych riekach: Na výbornú ho zvládne len skutočný znalec

Všimli sme si na chovateľskej prehliadke trofejí v CHPO Poľana.

Výber pre vás