Mária Inštitorisová

Pred deviatimi rokmi ste stáli pri zrode klubu. Aké boli začiatky?

Klub sme zakladali s veľkým nadšením. Naším zámerom nebolo len zúčastňovať sa na poľovačkách s kolegami poľovníkmi, ale venovať sa skôr osvete, kultúre, gastronómii, móde a predovšetkým mládeži, ktorá sa dnes tak málo zaujíma o prírodu. Žiaľ, činnosť krúžkov mladých priateľov prírody a poľovníctva sa nám nepodarilo zatiaľ posilniť a v súčasnosti ich počty stagnujú. Ja sa o to teraz pokúšam v rámci našej Mestskej organizácii SPZ Bratislava, ktorá je najväčšia počtom členov na Slovensku. V krúžku máme nateraz 15 detí a pevne verím, že vytvoríme stabilné družstvo, ktoré nás bude na súťažiach úspešne reprezentovať. Nemusia byť z nich poľovníci, ale dnešné deti už pomaly nevedia, ako vyzerá bažant či jarabica.

Našli ste medzi domácimi a zahraničnými poľovníčkami ozajstné priateľky?

Ale áno, najčastejšie sa s nimi stretávam na našej už tradičnej klubovej akcii Zvieratkovo v Plaveckom Podhradí. V minulosti sme sa zúčastňovali aj na súťaži Hubert-Gastro Terchová vo varení poľovníckych špecialít, ale žiaľ, toto podujatie zaniklo. Do zahraničia na poľovnícke stretnutia poľovníčok už nechodievam, mám dosť funkcionárskych aktivít v SPK a SPZ, ktoré mi zaberajú veľa času.

Ako vnímajú poľovníctvo členovia vašej rodiny?

Vyrastala som v rodine lesníka z povolania. Keď odchádzal do dôchodku, venoval mi celý svoj výstroj aj s klobúkom s tým, že to bude v dobrých rukách. V rodine som však, ako sa hovorí, „čierna ovca“, lebo mojich dvoch bratov poľovníctvo neoslovilo. Dokonca moja deväťdesiatjedenročná mama mi občas povie: „Ty uprednostňuješ len tých svojich poľovníkov a o mňa máš už menší záujem!“ To ma zabolí, ale keďže býva v Topoľčiankach, nepodarí sa mi častejšie vycestovať za ňou. No, keď sa o mne dočíta v časopise, určite sa poteší a utvrdí v tom, že poľovníctvom skutočne žijem.

Vraciate sa do rodného Liptova?

Áno, mojou poľovníckou srdcovkou spojenou s Liptovom sú oslavy Dňa Sv. Huberta v Pribyline, ktoré pravidelne absolvujem. Stretnutia s rodákmi a priateľmi sú milé, úprimné a máme si vždy o čom pohovoriť a pochváliť sa poľovníckymi zážitkami. Keď som medzi nimi, hneď prehodím na mäkkú liptovskú slovenčinu a „vravím“.

VIAC SA DOČÍTATE V POĽOVNÍCTVE A RYBÁRSTVE č. 2/2019

Nádej vkladám do mládeže

Výber pre vás