Poľovníctvo a rybárstvo

Fyziológii a&nbsp;patológii chrupu srnčej zveri sa venovali mnohí zahraniční aj slovenskí autori. Opísali vývoj a&nbsp;rast mliečneho a&nbsp;trvalého chrupu, ich vzorce, počty a&nbsp;názvoslovie zubov. Očné zuby v&nbsp;rámci anomálií srnčieho chrupu pod pojmom „atavizmus“ uviedol u&nbsp;nás ako prvý Hell (1979) vo svojej monografii Srnčia zver. Charakterizuje ich ako pozostatok po predkoch, ktorý má iba&nbsp;nízke percento jedincov. 

V&nbsp;Českej republike Scherer (2017) nahrádza Hellove slová „nízke percento“ slovným spojením „výnimočný prípad“. Uvádza, že srnčia zver má už v&nbsp;13. mesiaci vymenené zuby a&nbsp;jej chrup je trvalý (32 zubov). Ak sa výnimočne zisťujú očné zuby, takzvané „kelce“, vtedy má trvalý chrup 34 zubov (pri obojstrannom výskyte). Okrem nadpočetnosti (polyodoncia) jedného páru očných zubov pri srnčej zveri boli opísané aj kuriózne prípady rastu až deviatich očných zubov. Zatiaľ sa nedá určiť, či sa očné zuby častejšie vyskytujú u&nbsp;sŕn alebo srncov (Herz, 2007).

Atavizmus sa všeobecne interpretuje ako vlastnosť alebo znaky dávnych predchádzajúcich generácií u&nbsp;ich potomkov. Očné zuby u&nbsp;srnca lesného (Capreolus capreolus) sú práve takýmto atavistickým znakom. Srnčia zver patrí k&nbsp;najstarším zástupcom čeľade jeleňovitých v&nbsp;Európe, ide o&nbsp;vývojovo konzervatívny druh, ktorý si zachoval telesný rámec podobný fenotypu spred doby ľadovej. Podľa literatúry sa tento znak na Slovensku vyskytuje asi u&nbsp;jedného percenta srnčej zveri. 

Poznatky o&nbsp;očných zuboch v&nbsp;srnčích populáciách v&nbsp;Európe neboli cielene skúmané podľa jednotných metodík. Známe sú monitorovania tohto atavistického znaku podľa nálezov na trofejach srncov, na prehliadkach a&nbsp;výstavách trofejí, tiež nálezy v&nbsp;depozitoch múzeí a&nbsp;v&nbsp;súkromných zbierkach poľovníkov. Počet prípadov hlásených priamo z&nbsp;terénu je minimálny, výskyt očných zubov u&nbsp;sŕn sa nekontroluje takmer vôbec, súčinnosť poľovníckej praxe s&nbsp;výskumnými inštitúciami zatiaľ nemožno hodnotiť pri výskume tohto fenoménu ako uspokojivú.

Očným zubom srnčej zveri sa u&nbsp;nás nevenuje taká pozornosť ako v&nbsp;iných európskych krajinách. Napríklad v&nbsp;Nemecku ich má podľa zistení asi&nbsp;3,2 percenta ulovených srncov. Vo Švédsku a&nbsp;v Anglicku dosahovala ich frekvencia ešte vyššie hodnoty. Podľa výskumov Scherera (2012) je ich výskyt u&nbsp;srncov v&nbsp;Česku zhruba do jedného percenta z&nbsp;počtu predložených&nbsp;trofejí. 

S&nbsp;cieľom objektivizovať vedecké poznatky doteraz publikované slovenskými autormi sa na Katedre aplikovanej zoológie a&nbsp;manažmentu zveri Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene pristúpilo k&nbsp;vyhodnoteniu rozšírenia očných zubov (dentes canini) ako atavistického znaku u&nbsp;srnca lesného vo vybraných lokalitách a&nbsp;k&nbsp;príprave návrhu modelovej metodiky na zisťovanie, evidenciu a&nbsp;priebežné vyhodnocovanie ich výskytu na Slovensku. Prostredníctvom záverečnej práce sa z&nbsp;dostupných evidencií a&nbsp;informácií získali dáta, podľa ktorých sa mohla zdokumentovať frekvencia výskytu u&nbsp;srncov…

Po uplatnení výberových kritérií bolo oslovených 30 organizačných zložiek Slovenskej poľovníckej komory, prostredníctvom ktorých prebehlo zisťovanie vo viac ako 30 okresoch na Slovensku. Odoz­vy s&nbsp;pozitívnym výsledkom o&nbsp;registrácii srncov s&nbsp;očnými zubami boli doručené len z&nbsp;11 okresov. Na základe získaných informácií predstavoval výskyt jedincov s&nbsp;očnými zubami len 0,002 percenta, čo je oveľa menej, ako uvádza literatúra a&nbsp;aj ako sa očakávalo. Ide však o prvú etapu prieskumu disponibilných údajov z celkového počtu zdokumentovaných jedincov za obdobie od roku 1986 do roku 2021 vo vybraných regiónoch.

Celkovo bolo identifikovaných 18 lokalít s preukázateľným výskytom srncov s očnými zubami, s najvyšším zastúpením v okrese Veľký Krtíš, odkiaľ pochádzajú štyri trofeje. Pre ďalší výskum je zaujímavé aj zistenie, že v dvoch revíroch, v PR Nová Ves (Veľký Krtíš) a v PR Háj Skačany (Partizánske), v kratšom časovom odstupe zdokumentovali po dva prípady. Pri výskyte očných zubov sa zisťovali od majiteľov týchto trofejí aj iné informácie. Otázkou bolo, či na danom jedincovi pozorovali anomálie, zmeny v&nbsp;správaní pred odlovením, zmeny zdravotného stavu či kondície. 

Vo všetkých prípadoch bolo prezentované, že na danom srncovi pred ulovením nepozorovali zmeny správania ani iné poruchy. Niektoré patrili medzi dominantné srnce v&nbsp;danej lokalite, čo zrejme súvisí s&nbsp;ich vekom a&nbsp;nie je to prejav atavizmu. Tiež sa nepreukázalo, že by očné zuby priamo či nepriamo vplývali na trofejovú kvalitu. V&nbsp;zdokumentovanom súbore bol len jeden srnec ohodnotený na medailu. Šestoráka s&nbsp;hodnotou 105,15 bodu CIC ulovili na východnom Slovensku.

Zistené údaje (počty, lokality, parametre očných zubov) sú archivované na osobitných elektronických evidenčných nosičoch, do ktorých sa dáta zapisovali pri monitoringu na chovateľských prehliadkach a&nbsp;pri dokumentácii v&nbsp;teréne. Je však zrejmé, že na formuláciu signifikantných záverov o&nbsp;výskyte očných zubov v&nbsp;celej populácii srnčej zveri (vrátane samíc) sú dáta doteraz dostupné u&nbsp;nás&nbsp;nedostačujúce. Čiastočným riešením na získanie štatisticky relevantného objemu dát by bolo pokračovať v&nbsp;monitoringu na hodnotených častiach chovateľských prehliadok na celom Slovensku…

Autori: Tibor Lebocký, Daniel Flamík, Dušan Rajský

Viac sa dočítate v č. 10/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Môže mať srnčia zver očné zuby? Môže! Ide o pomerne vzácny prejav atavizmu

Výber pre vás

Môže mať srnčia zver očné zuby? Môže! Ide o pomerne vzácny prejav atavizmu

Súvisiace články

PRAVIDLÁ ETIKY: Ako sa správať na spoločných poľovačkách a čomu sa vyhnúť?

ŽALUĎ NA CHUŤ: Znovuobjavená pochúťka nielen pre diviaky

UNIKÁTNE VIDEÁ z jeleňej ruje: Prašťanie je počuť naďaleko!

Inšpirácia z Ľutiny: Odchov a vypúšťanie bažantov chce zanieteného človeka

Päťdesiatka: Zlaté výročie poľovníckej svadby oslávili pri Hubertovom prameni

Výber pre vás