Poľovníctvo a rybárstvo

V marci tohto roka originál posudku aktualizoval a doplnenú verziu poskytol portálu Lesmedium.sk. Z 39 stranového dokumentu (vrátane príloh) dnes uverejňujeme zásadné nedostatky Programu záchrany hlucháňa hôrneho, ako ich identifikoval a vyargumentoval oponent Ing. Stanislav Bystriansky, uvádza sa na<a href="http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/lesnik-a-polovnik-s-bystriansky-zasadne-nedostatky-programu-zachrany-hluchana-horneho" target="_blank" rel="noopener"> webe lesmedium.sk.&nbsp;</a> „PZHH odporuje opatreniam aktívnej ochrany hlucháňa doporučených v Interpretačnej príručke k Nature 2000 vypracovanej odborníkmi EÚ. Citát z príručky: „Ochrana lokalít hlucháňa je úzko spätá so zachovaním špecifických spôsobov poľnohospodárstva 7 a lesníctva. Hlucháň vyžaduje mozaikovú štruktúru lesných biotopov, je jedným z mála druhov, ktorému vyhovuje lesohospodárska činnosť, ak je starostlivo plánovaná. Naopak nevyhovuje mu, ak sa les prestane ekonomicky využívať“!

PZHH s pasívnou ochranou odporuje realizovaným projektom LIFE na podporu lesných kúr vo Francúzsku a Rakúsku - Národný park Kalkalpen, kde sa v oboch prípadoch realizovala aktívna ochrana hlucháňa a aktívny manažment – napr. sa spracovávala lykožrútová kalamita. Zo stati 1.1.4 PZHH, t.j. „Zoznam nepotvrdených, neoverených a zaniknutých lokalít a príčiny ich zániku“ vyplýva, že z nepotvrdených a neoverených údajov sa v PZHH vyvádzajú závažné závery pre prevádzku, čo je neprípustné pre vedecky spracovaný dokument, ktorý by mal byť vypracovaný s odbornou starostlivosťou. Hoci autori PZHH v zozname literatúry uvádzajú množstvo autorov, zjavne ide o tendenčné informácie a praxou neoverené vedomosti a z odlišných prírodných podmienok aké sú v Slovenskej republike.

Autori zrejme vedome neuvádzajú praxou overené znalosti domácich autorov ako napr. ornitológ Oskar Ferianc, Sládek, Hell, Bancík a pod. Tiež neuvádzajú závažné výskumy vedcov z Karpát, ako napr. Slovinec Vitomir Mikuletič – Gozdne kure, 1984 (v žalúdkoch a hrvoľoch 23 kurčiat boli najmä mravce), rus A. I. Ostrovskij – hlucháň v Karpatoch 1973- 2017. Autorov PZHH akosi nezaujímajú príčiny stabilizovaných populácii hlucháňa v susednom Rakúsku a Švajčiarsku. Skoro vôbec nepublikujú poľské pozitívne skúsenosti s umelým odchovom a ochranou hlucháňa na Wisle, či Bielorusku, podporených EÚ a najmä z hluchánej „veľmoci“, t.j. Ruskej federácie.

Autori PZHH vedome prehliadli absenciu včasnejšieho a spoľahlivejšieho dáždnikového druhu hluchánich biotopov a zdravého lesa, ktorým sú mravce rodu Formica, čím v potravinovom reťazci pre hlucháne chýbajú živočíchy strategického významu pri odchove kuriatok t. j. kukly mravcov, žijúce v kolóniach – ľahko viditeľných a dostupných mraveniskách aj za nepriaznivého počasia. Náprave tohto závažného nedostatku biotopov hlucháňa sa v PZHH nevenuje žiadna pozornosť! Autori PZHH odmietaním výstavby lesných ciest znemožňujú realizáciu výberkového hospodárskeho spôsobu, ako prírode blízkeho spôsobu hospodárenia a pestovania lesa najvhodnejšieho tvaru pre život hlucháňa. Súčasne tým znemožňujú realizovať hlucháňovi priateľský manažment, ktorý okrem PZHH v iných prípadoch paradoxne presadzujú. V celom PZHH nie je ani zmienka o výberkovom hospodárskom spôsobe a teda prírode blízkom manažmente lesa. Samotné lesné cesty sú v PZHH nesprávne vnímané ako nežiadúci element, hoci v skutočnosti ide o veľmi potrebné biokoridory, kde môžu hlucháne bezpečne vzlietať a zosadať, v blízkosti ktorých často bezpečne hniezdia, kde nachádzajú aj v zime gastrolity, v lete zase popoliská a na zárezových a násypových svahoch ciest potravu – najmä plody bobuľovín.

Rovnako neodborný, zľahčujúci až schizofrenický je v PZHH postoj k predátorom hlucháňa. Napr. rys ostrovid a osobitne v nerušených lokalitách nie je pomocníkom hlucháňov ako sa uvádza v PZHH, ale v zimnom období ich hlavným predátorom. V PZHH chýba kalkulácia výpočtu ekonomickej primeranosti propagovanej bezzásahovosti, ktorá spôsobuje vlastníkom a správcom lesa materiálne škody. Na príklade UPS Bobrovec, kde škody už presahujú cca 5 mil. € je zjavné, že škody na lese spôsobené majiteľovi bezzásahovosťou vysoko prevyšujú spoločenskú hodnotu hlucháňov u ktorých sa v PZHH predpokladá, že budú vraj zachránené. Hoci hlucháň na našom území po 70-80 rokoch minulého storočia zaznamenal pokles početnosti, ale v štátoch severnej Európy a najmä v Ruskej federácii (jedná sa o dva poddruhy) je stále bežnou lovnou zverou. Podľa IUCN patria hlucháň hôrny aj hlucháň tajgový do kategórie LC (Least Concern) – málo dotknutý,“&nbsp;píše okrem iného v&nbsp;posudku Ing. Stanislav Bystriansky.

Zdroj: <a href="http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/lesnik-a-polovnik-s-bystriansky-zasadne-nedostatky-programu-zachrany-hluchana-horneho" target="_blank" rel="noopener">www.lesmedium.sk</a>

Máme zásadné nedostatky Programu záchrany hlucháňa hôrneho

Výber pre vás

Máme zásadné nedostatky Programu záchrany hlucháňa hôrneho

Súvisiace články

Miliónový projekt Hluchánia má predísť miliónovej pokute

Vyberáme z nášho archívu: Úsvit hlucháňa, alebo o čom sa písalo v roku 2009

Hlucháne, obete lanových dráh...

Chcú viac bez zásahových lokalít pre hlucháňa v TANAP-e

MŽP pokračuje v plnení opatrení na ochranu biotopov hlucháňa hôrneho

Zachráňme hlucháňa! Veľa času nám naozaj už neostáva

Výber pre vás