Tibor Benčič

Zákon o&nbsp;poľovníctve stanovuje užívateľom revírov povinnosť zabezpečiť celoročnú starostlivosť o&nbsp;zver a&nbsp;jej ochranu. Starostlivosťou sa rozumie predovšetkým odborný zásah do&nbsp;populácií jednotlivých druhov na&nbsp;dosiahnutie jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry a&nbsp;pomeru pohlaví. Ochranou sa rozumie komplexná ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, či už prírodnými alebo civilizačnými. A&nbsp;keďže poľovnícke plánovanie sa odvíja aj od&nbsp;prírastkov, podstatnou súčasťou ochrany zveri je ochrana mláďat.<br>V&nbsp;centre záujmu poľovníkov sú predovšetkým mláďatá „úžitkovej“ raticovej zveri a&nbsp;tiež zveri malej, najmä zajaca a&nbsp;bažanta.

Diviačia zver vrhá mladé za&nbsp;normálnych okolností koncom februára a&nbsp;začiatkom marca, ale pri narušení vekovej a&nbsp;pohlavnej štruktúry čried nie sú výnimkou ani júnové vrhy. Občas dokonca vídať pásikavé prasiatka aj v&nbsp;neskorej jeseni. Po&nbsp;diviačiciach spravidla kladú mláďatá muflónice. Po&nbsp;dvadsiatich dvoch týždňoch gravidity prichádza koncom marca alebo začiatkom apríla na&nbsp;svet jedno, v&nbsp;lepšom prípade dve mláďatá, ktoré sú asi pol roka závislé od&nbsp;príjmu materského mlieka. Ihneď po&nbsp;narodení sa však pohybujú a&nbsp;dokážu nasledovať matku. Ak muflónica stratí z&nbsp;nejakého dôvodu jahňa, je schopná ísť opäť do&nbsp;ruje, ale jej potomok narodený v&nbsp;jeseni má nízke šance prežiť nástrahy zimy.

Najviac mláďat raticovej zveri sa rodí v&nbsp;máji až v&nbsp;júni. Jelenice kladú spravidla jedno jelenča po&nbsp;240&nbsp;dňoch gravidity. To už po&nbsp;niekoľkých dňoch nasleduje matku, ktorá ho intenzívne dojčí najmenej päť mesiacov. Danielica po&nbsp;približne tridsiatich dvoch týždňoch gravidity má takisto jedno mláďa, dve sú veľkou zriedkavosťou. Pri danielej zveri sa asi tretina kladenia odohráva v&nbsp;máji, zvyšok v&nbsp;júni. Do&nbsp;hodiny po&nbsp;narodení už danielča pije mlieko a&nbsp;po&nbsp;dvoch hodinách sa pokúša o&nbsp;prvé kroky. Danielica z&nbsp;obozretnosti pred predátormi nedojčí mláďa v&nbsp;mieste jeho záľahu, ale mláďa vždy z&nbsp;ležoviska prichádza k&nbsp;matke a&nbsp;po&nbsp;nasýtení ho danielica znovu odkladá. No je nablízku. Po&nbsp;prvom mesiaci sa danielča dokáže pásť, od&nbsp;materského mlieka je však závislé najmenej tri mesiace. V&nbsp;tomto období kladú mláďatá aj kamzíky. Kamzica po&nbsp;180&nbsp;dňoch gravidity privádza na&nbsp;svet jedno a&nbsp;niekedy aj dve kamzíčatá. Tie cicajú až pol roka. Srnčia zver privádza na&nbsp;svet jedno až tri, výnimočne aj štyri mláďatá po&nbsp;štyridsiatich týždňoch gravidity. Srnčia matka na&nbsp;rozdiel od&nbsp;danielej nečaká, že mladé si prijdú po&nbsp;mlieko k&nbsp;nej, ale chodí za&nbsp;nimi do&nbsp;úkrytov. Kvôli predátorom ich zvykne odkladať zvlášť, každé na&nbsp;iné miesto, a&nbsp;preto sa ich náhodnému pozorovateľovi môžu vidieť opustené.

Našou najrozšírenejšou pernatou zverou je bažant poľovný. Už začiatkom marca kohúty obsadzujú tokaniská a&nbsp;odháňajú z&nbsp;nich sokov. Oplodnené sliepky znášajú do&nbsp;vystlaných jamiek na&nbsp;zemi 10&nbsp;až 15&nbsp;vajec, na&nbsp;ktorých sedia približne 24&nbsp;až 25&nbsp;dní. Už niekoľko hodín po&nbsp;vyliahnutí kurčatá opúšťajú aj s&nbsp;bažanticou hniezdo a&nbsp;hľadajú zdroje potravy. Napriek tomu, že sliepka si potomstvo urputne bráni, pri množstve nepriateľov tejto zveri a&nbsp;legislatíve, ktorá zakazuje v&nbsp;tomto období tlmiť pernaté predátory, nemajú vo&nbsp;voľnej prírode veľkú nádej na&nbsp;prežitie. V&nbsp;poľovníckej sezóne sa preto lovia bažanty prevažne z&nbsp;polodivokých a&nbsp;voliérových chovov. Podobne sme na&nbsp;tom aj s&nbsp;našou kedysi produkčne najvýznamnejšou zajačou zverou. Hoci zajačica počas troch či štyroch vrhov do&nbsp;roka privedie na&nbsp;svet spolu približne desať mláďat, do&nbsp;loveckej sezóny prežije iba málo z&nbsp;nich.

Silnie tlak civilizácie na&nbsp;životné prostredie zveri. Zintenzívňuje sa doprava. Keď uhynie srna pri kolízii s&nbsp;autom, jej srnčatá určite neprežijú. Zver a&nbsp;najmä tú novonarodenú ohrozuje oplocovanie pozemkov, poľnohospodárska mechanizácia, aplikácia priemyselnych hnojív a&nbsp;chemická ochrana plodín, ale napríklad aj&nbsp;jarné povodne. Priam pohromou sú pre&nbsp;ne túlavé psy, mačky, krkavcovité vtáky, líšky a&nbsp;malé šelmy. V&nbsp;oblastiach s&nbsp;veľkými šelmami je takisto citeľný pokles prírastkov. Rysy sa špecializujú na&nbsp;srnčiu zver, vlky sa v&nbsp;poslednom období okrem jelenej zveri zamerali aj na&nbsp;mladé diviaky.

Mláďatá raticovej, ale aj malej zveri ohrozuje rastúca populácia diviačej zveri. Evidentné je to najmä vo&nbsp;zverniciach, kde sa niektorí chovatelia rozhodli držať túto zver spolu s&nbsp;ostatnou, pretože si potravne nekonkurujú. Chyba! Podľa Jozefa Pešku, lesníka a&nbsp;odborného poľovného hospodára, ktorý získal skúsenosti z&nbsp;manažovania zveri vo&nbsp;zvernici na&nbsp;Bielej skale a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti pracuje v&nbsp;súkromnej zvernici v&nbsp;Malých Karpatoch, danielčatá a&nbsp;muflónčatá sú vo&nbsp;zverniciach decimované najmä diviakmi. Diviak je všežravec a&nbsp;nepohrdne srnčaťom alebo iným mláďaťom. Ako vraví Jozef Peško, najskôr pozorovali rapídny ústup srnčej zveri, ktorú vytláčala diviačia a&nbsp;muflonia zver. Neskôr sa minimalizoval prírastok danielej a&nbsp;muflónej zveri, ktorá je vo&nbsp;zvernici dominantná. Až 60&nbsp;percent mláďat zožrali diviaky. Všimol si, že danielice začali klásť mláďatá do&nbsp;tesnej blízkosti elektrických ohradníkov, lebo tam boli lepšie chránené. Na&nbsp;kladenie mláďat využívali aj lesné prostredie a&nbsp;v&nbsp;tom období vôbec nechodili do&nbsp;polí. Počas pastvy samíc sa o&nbsp;danielčatá starali ročné „šmolky“ v&nbsp;takzvaných škôlkach. Trvalo niekoľko rokov, kým chovatelia pochopili, že pri intenzívnom chove raticovej zveri vo&nbsp;zvernici treba diviačiu zver izolovať a&nbsp;preto jej chov presunuli do&nbsp;samostatnej zverničky.

„Keď sa chceš starať o mláďatá, musíš sa predovšetkým postarať o matku“, zdôrazňuje poľovný hospodár Martin Wolf. Pôsobí dlhé roky v poľnom revíri, kde sa dennodenne pohybuje aj ako technický pracovník poľnohospodárskeho podniku zameraného hlavne na rastlinnú výrobu. Pripomína, že keď samica, a je jedno či srna alebo zajac, nemá dostatok vody a pokojnú pašu, prejaví sa to negatívne na mlieku. Preto podľa M. Wolfa často padajú júlové vrhy zajacov. V ich poľovnom revíri už v marci organizovali plnenie napájačiek a začiatkom apríla prebiehalo už druhé napájanie. Keď je málo vlahy, vodu okamžite zveri doplnia. Chystajú sa dokoca postaviť umelý zdroj vody. Hospodár potvrdzuje, že aj u&nbsp;nich spôsobuje škody na&nbsp;zveri diviak. Keď počas sezóny ulovili na&nbsp;200-hektárovej parcele až desať diviakov, potom v&nbsp;zimnom období na&nbsp;tej istej parcele ulovili na&nbsp;spoločnej poľovačke ledva 25&nbsp;zajacov. Kým nebolo diviakov, zajacov bývalo aj dvakrát toľko. Jarné práce tohto roku meškali. V&nbsp;marci veľa nepršalo a&nbsp;stroje, ktoré pripravovali pôdu na&nbsp;osev jačmeňa, už zajacom neublížili. Boli väčšie, skúsenejšie a&nbsp;schopné včas utiecť pred nebezpečenstvom. Neskôr môže aj trochu zapršať, zajačikom to už&nbsp;tak neprekáža.

V&nbsp;poľnohospodárskom podniku, kde Martin pracuje, nepestujú krmoviny, a&nbsp;teda ani ďatelinu. Inak býva práve „zelená žatva“ veľkou hrozbou pre&nbsp;srnčiu mlaď. Nájdené mláďatá, ktoré nemajú vypestovaný únikový reflex, treba pred kosbou z&nbsp;kultúr vždy vyniesť, vyhnať alebo vytlačiť. Neradno sa ich však dotýkať holými rukami. Podľa M. Wolfa treba použiť trs trávy alebo vegetácie. Spomína, ako v&nbsp;bývalej bažantnici, ktorá je súčasťou ich revíru, komorovali raz dvesto bažantov. Kúpili ich na&nbsp;spestrenie poľovačky a&nbsp;na&nbsp;prípadné zazverenie. Dva mesiace sa statočne striedali v&nbsp;službách pri ich ochrane, ale proti množstvu dravcom, ktoré sa sem zlietli, nemali šancu. Veľa bažantov im do&nbsp;poľovačky nezostalo. Skúšali aj vyčleniť časť revíru na&nbsp;komoru zajačej zveri, ale aj to sa stretlo s&nbsp;nepochopením poľovníkov, ktorí namiesto ochrany „potrebovali“ splniť plán odlovu zajacov.<br>Pri zajacoch je dôležité, aby prežili zimu v&nbsp;dobrej kondícii. Tak sú hneď schopné ďalšej reprodukcie. Uplynulá zima zver dobre preverila. Poľovníci v&nbsp;spoločnosti, kde pôsobí Martin, zajacom pomáhali prežiť tak, že im neustále predkladali čerstvú repu. V&nbsp;októbri a&nbsp;novembri kŕmnu a&nbsp;neskôr v&nbsp;zime cukrovú, pretože tá má schopnosť oddolávať aj 10&nbsp;stupňovým mrazom.

Aj ľudia svojím správaním neraz škodia zveri, keď na&nbsp;jar prehľadávajú remízky, vodia sem psy, často voľne pustené, ktoré potom preháňajú zver. Martin pri pochôdzkach stretáva na&nbsp;poliach síce menej túlavých psov, ale tým viac mačiek. Tie podľa neho vedia riadne zdecimovať hlavne kurčatá pernatej zveri. V&nbsp;ich revíri sú nežiadúce aj preto, že sa tu nachádza vzácny drop fúzatý. Okrem ochrany mláďat by poľovníci mali podľa neho v&nbsp;tomto období venovať pozornosť aj hygiene a&nbsp;sanácii kŕmnych zariadení, aby sa mladé jedince nedostali k&nbsp;zabudnutému plesnivejúcemu krmivu. A&nbsp;na&nbsp;hraniciach revírov, najmä poľa s&nbsp;lesom, by sa namiesto množstva posedov, čo nie&nbsp;je dobrá vizitka susediacich združení, malo objavovať viac spoločných kŕmnych zariadení. Zver má totiž svoj rádius a&nbsp;raz je doma, inokedy u&nbsp;susedov.

Dôležitou súčasťou poľovníckeho obhospodarovania zveri je ochrana mláďat

Výber pre vás

Dôležitou súčasťou poľovníckeho obhospodarovania zveri je ochrana mláďat

Súvisiace články

VIDEO Prebieha rodenie mláďat, sú roztomilé ale, nechytajte ich! Nie sú opustené!

Sokolov je tento rok viac, mláďatá pomoc ľudí väčšinou nepotrebujú

Pozrite si unikátne zábery snežného leoparda s mláďatami priamo z mongolských hôr

Pod Chopkom zomrelo ročné mláďa kamzíka. Niekto ho naháňal dronom

Mláďatá sú vždy roztomilé pri objavovaní všetkého nového, teraz sa pozrime na medvieďatá

V prírode postupne nastáva rodenie mláďat, viete ich pomenovať na základe fotografie?

Výber pre vás