<strong>Život predátora nie je jednoduchý. Ak chce prežiť, musí niečo zabiť. Vlk dravý je nádherná šelma, ktorú jedni obdivujú pre jej inteligenciu a vysoko organizovaný život vo svorke, a iní zasa zatracujú pre veľké škody, ktoré pácha na poľovnej zveri a hospodárskych zvieratách.</strong>

Pre sociálny život vo vlčej svorke je veľmi dôležité udržiavanie hierarchického postavenia jej členov. Dominantný samec dôrazne vyžaduje podriadenosť súkmeňovcov. Pokiaľ si každý člen svorky zastáva svoje miesto, vlky sa pri vzájomnom zdravení oňuchávajú, radostne kývu chvostmi, vyskakujú na seba a objímajú sa prednými labami. Ak však niektorý z členov dostatočne neuznáva nadriadenosť vodcu svorky, ten ho prinúti prejaviť pokoru, ľahnúť si na chrbát a odhaliť najzraniteľnejšie časti tela, ktorými sú hrdlo, brucho a slabiny.

Vlky sa pária koncom zimy. Dominantná samica, nazývaná aj alfa vlčica, často znemožňuje párenie mladších podriadených samíc. Tým zabezpečuje zaujímavú autoreguláciu vlčej populácie, najmä ak svorka nemá dostatok potravy. Keďže sa vlčie páry vytvárajú na celý život, logicky sa s vlčicou pári jej dominantný druh. Život predátora však prináša aj poranenia, prípadne smrť pred hlavňou pušky. Vlky, ktoré stratili družku, respektíve dospievajúce samce zvádzajú o vlčice urputné boje. Vlčica býva rujná päť až desať dní a po deviatich týždňoch vrhne vo vopred pripravenom brlohu slepé mláďatá.

Vlčica je starostlivá a obetavá matka. Od čerstvo narodených mláďat sa nevzďaľuje. O rodinku sa vzorne stará otec, ktorý loví aj pre partnerku. Po mesiaci, keď začnú vĺčatá prijímať natrávenú potravu, vlk zásobuje celú rodinu. V prípade ohrozenia mláďat ich matka odvážne bráni. Človeka sa však bojí, údajne pred ním utečie aj od svojich ratolestí. Keď vlčica zacíti možné ohrozenie, poprenáša mláďatá v papuli na bezpečnejšie miesto. Vĺčatá rýchlo rastú a sú čoraz pažravejšie. Vtedy už pre ne lovia obidvaja rodičia, zásadne však ďalej od brloha, aby na mladé neupozorňovali. Keď sa vlky vracajú z lovu, oznamujú svoj príchod vytím a mláďatá im odpovedajú.

Základom vlčej komunity je rodičovský pár. Na jeseň sa k rodičom a ich tohoročným mláďatám pripájajú aj vlaňajšie vĺčatá, prípadne mladé jedince a vzniká svorka. V nej vládne poriadok a prísna hierarchia. Lov vo svorke zvyšuje šance na úspech. Za súmraku a mesačných nocí pred lovom vlčia suita často zborovo vyje. Charakteristické tiahle zavýjanie počuť aj na dva kilometre a aj človeku pri ňom nabieha husia koža…

Vlky sú vynikajúci lovci. Keď sa za súmraku vydajú na lov, svorku vedie skúsená a ostražitá vlčica. V hustom pochode nasledujú mladšie jedince a na konci ide starý vlk. V zime nemá šancu pred nimi uniknúť žiadna raticová zver, na ktorú sa zamerajú. Je pravda, že si za cieľ vyberajú zaostávajúceho najslabšieho jedinca v čriede, aby ľahšie dosiahli úspech, bez problémov však strhnú aj zdravú dospelú jeleniu zver vrátane silného jeleňa. Vlky na Slovensku spôsobujú neúnosné škody. Podľa profesora Pavla Hella u nás ročne skonzumujú približne 230 ton diviny a mäsa z hospodárskych zvierat.

Dravý a krásny

Výber pre vás