Poľovníctvo a rybárstvo

Nachádza sa v krvi, tkaninových tekutinách, vnútorných orgánoch, najmä v slezine, pečeni, obličkách, mozgových uzlinách a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých zvierat. &nbsp;Pri izbovej teplote vírus prežíva v krvi niekoľko týždňov, pri teplote okolo 0 stup. Celzia niekoľko mesiacov, v hlboko zmrazenom stave i rok a viac.&nbsp;

<span style="font-size: 14px;">&nbsp;V chladenom mäse prežíva vírus afrického moru ošípaných (AMO) asi 15 týždňov a v &nbsp;kostnej dreni ho možno diagnostikovať až 6 mesiacov. Je pomerne rezistentný voči hnilobe a vysušeniu. </span><span style="font-size: 14px;">Africký mor ošípaných &nbsp;&nbsp;sa u domácich ošípaných a diviačej zveri &nbsp;prejavuje vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou mortalitou, s vonkajšími príznakmi v niektorých ohľadoch veľmi podobnými klasickému moru ošípaných.</span>

Vírus afrického moru môže u afrických druhov divých svíň spôsobovať infekciu, ktorá sa nemusí prejavovať klinickými a infikované jedince pôsobia v populácii ako vektory nákazy – prenášače. Vírus afrického moru ošípaných (AMO) &nbsp;je z imunologického hľadiska však odlišný od vírusu klasického moru ošípaných (KMO) a &nbsp;preto zvieratá, ktoré majú imunitu proti KMO sú na africký mor ošípaných &nbsp;citlivé.

Človek nie je vnímavý voči vírusu afrického moru ošípaných (AMO), podobne ani na klasický mor ošípaných (KMO). Z histórie afrického moru ošípaných vyplýva, ako už bolo v úvode spomenuté, že ako samostatná choroba bol africký mor ošípaných (AMO) uvádzaný&nbsp; okolo roku 1910, o čom neskôr na odbornej úrovni&nbsp; informoval Montgomery (1921) a podľa uvedeného autora získal africký mor ošípaných (AMO) aj svoje synonymum (Montgomeryho choroba) a jeho diferenciácia od klasického moru ošípaných (KMO) bola objasnená aj tým, že naň ochoreli aj ošípané, ktoré boli imúnne voči KMO.

Z ďalších autorov Steyn (1928) popísal pri výskyte moru ošípaných v Juhoafrickej republike jeho priebeh a konštatoval, že sa jedná o africký mor ošípaných (AMO). Podľa prvých informácií sa africký mor ošípaných (AMO)&nbsp; &nbsp;pôvodne vyskytoval&nbsp; na východe a juhu Afriky ale neskôr bol &nbsp;zistený aj v západnej rovníkovej Afrike v niektorých ďalších oblastiach Afriky, kde sa chovali domáce ošípané.&nbsp;

Prvý prenos z Afriky do Európy bol zaznamenaný v roku 1957, kde ho zistili v Španielsku a Portugalsku a do súčasnosti sa rozšíril aj v iných štátoch na západe, strede a východe Európy.&nbsp; &nbsp;Od roku 2007 sa nákaza značne rozšírila v krajinách Kaukazskej oblasti, hlavne v Gruzínsku a v 52 zo 65 regiónov bolo vyhlásené podozrenie z nákazy a nakazenia. Spôsob prenosu nákazy do tejto oblasti nebol definitívne určený, ale jeho&nbsp;&nbsp; prvé oficiálne zaznamenané ohniská boli &nbsp;na pobreží &nbsp;Čierneho mora. &nbsp;

Pri africkom more ošípaných (AMO) všetky telové tekutiny a tkanivá chorých zvierat&nbsp; &nbsp;obsahujú veľké množstvo infekčného vírusu &nbsp;&nbsp;Vírus preniká do organizmu vnímavých sviňovitých predovšetkým respiračnou cestou (vdýchnutím) a&nbsp;peronálne (potravou) a rozmnožuje sa vo faryngeálnych miazgových uzlinách, preniká do krvi a &nbsp;rýchlo sa reprodukuje.&nbsp;

Autor textu: Doc., MVDr., Dušan Rajský, PhD.

Autor foto: M. ULMANIS, D. PALKANS, E. OLŠEVSKIS&nbsp; (LOTYŠSKO)&nbsp;

Čo to vlastne AMO je? POZOR! Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé osoby!

Výber pre vás

Čo to vlastne AMO je? POZOR! Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé osoby!

Súvisiace články

AMO: SPK zverejnila aktuálnu informáciu pre poľovníkov

AMO v jednoduchom vysvetlení. Pozrite si toto skvele spracované video

AMO: upozornenie pre všetkých poľovníkov a užívateľov poľovných revírov

AMO: Mimoriadne opatrenia pre poľovníkov v okrese Trebišov

Výber pre vás