Mária Inštitorisová

Postihujú najmä šteňatá, staršie psy a fyzicky preťažovanú strednú generáciu. Aké sú príčiny? „Poruchy pohybového aparátu môžu mať genetický podtón, keď ide hlavne o dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov, ale aj o rôzne dedičné myopatie, teda ochorenia svalov,“ načína tému MVDr. Milan Kopčok z bratislavských Polianok. Z ďalších príčin uvádza metabolické poruchy, ktoré vznikajú v dôsledku nevyváženej kŕmnej dávky hlavne u rastúcich jedincov veľkých plemien. Výnimkou však nie sú ani menšie plemená. Samostatnou kapitolou sú poranenia svalov, kĺbov, šliach i kostí končatín. Z nákazlivých ochorení môže pohybový systém trvale poškodiť napríklad lymská borelióza. 

Ak šteňatá dostávajú kvalitné plnohodnotné granulované krmivo, väčšinou sa normálne vyvíjajú a netrpia metabolickými ochoreniami. Ku kŕmeniu surovou potravou má však tento veterinárny lekár výhrady: „Pri takejto výžive hrozí prenos nákaz zo surového mäsa. Okrem toho nevyrovnaný pomer minerálnych látok a vitamínov v krmive, najmä vápnika, fosforu a vitamínu D, môže viesť k rozvoju krivice – rachitídy. Deficit ďalších prvkov má zase za následok oslabenie imunitného systému alebo iné poruchy látkovej premeny.“ 

U dospelých psov býva častou príčinou porúch pohybového aparátu nadmerná fyzická záťaž. „Keď psík chodieva denne do revíru, jeho svaly, kosti, kĺby aj šľachy sú v dobrej kondícii. Ak sa však dostane do lesa len v sobotu či v nedeľu, potom pracuje naplno, neraz až do celkového vyčerpania, čo má za následok vznik takzvaných záťažových myopatií, ľudovo hovoríme o svalovici. Tá môže vyústiť až do myoglobinúrie, keď sa močom vylučuje z tela červené krvné farbivo – hemoglobín. Takýto stav je už vážny, navyše psy sú potom náchylnejšie na vyvrtnutie končatín, zranenia chrbtice i ďalšie úrazy,“ hovorí M. Kopčok. Preťažovanie organizmu môže odštartovať širokú škálu ochorení. Napríklad dyspláziu, artrózu či iné degeneratívne ochorenia pohybového systému. 

Poľovné psy si často vyvrtnú alebo zrania končatinu napríklad pri hľadaní zajacov na oráčine, teda na nerovnom povrchu. „Ani takýto úraz netreba podceňovať, lebo ak zápal prejde do chronického štádia, stáva sa základom pre rozvoj reumatických bolestí,“ upozorňuje doktor. Mikrotraumy i väčšie poranenia končatín vrátane zlomenín vznikajú aj pri výcviku duričov v oplôtku alebo počas brlohárčenia jazvečíkov či teriérov pri súbojoch s líškou alebo jazvecom. Každé vážnejšie poranenie si vyžaduje ošetrenie a liečbu vo veterinárnej ambulancii. 

Pri ochoreniach pohybového aparátu je spoločným príznakom celková slabosť. Psa trápia bolesti, kríva, môže mať „svalovicu“, a preto sa nechce pohybovať. Postihnutá končatina býva opuchnutá, teplejšia a citlivá na dotyk. Pacient stráca chuť do žrania, často polihuje. Nie každé krívanie je však ortopedického pôvodu. Ochorenia svalového a kostného aparátu neraz zapríčiní lymská borelióza, ktorú prenášajú infikované kliešte. Nákaza sa prejavuje apatiou, nechutenstvom, horúčkou, krívanín, opuchmi a bolestivosťou kĺbov. „Lymská borelióza zaťažuje pohybový aparát do takej miery, že pes niekedy kríva do konca života. Bez včasnej liečby môže dokonca uhynúť.“ Za ochorením pohybového systému sa niekedy skrýva aj poškodenie nervového systému. Pri podozrení na postihnutie mozgu, miechy alebo periférnych nervov sa zväčša odporúča neurologické vyšetrenie. 

 Kedy vyhľadať odbornú pomoc? Ak stav po dvochtroch dňoch pretrvá alebo sa dokonca zhoršuje, odporúča sa zájsť k veterinárovi. Ten rozhodne o metóde vyšetrenia (klinické, röntgenologické, magnetická rezonancia, sonografia, artroskopia) a zvolí liečbu. Podľa diagnózy sa pri silných zápaloch pohybového aparátu a veľkej bolestivosti môžu krátkodobo aplikovať nesteroidné antireumatiká. Pohybový aparát starších psov, ktoré dlhé roky pracujú v revíri, sa opotrebúva. Okrem prechodu na seniorskú výživu by mali preto dostávať chondroprotektíva, čiže prípravky na zlepšenie metabolizmu v kĺbových chrupavkách. Chondroprotektíva zabezpečujú pevnosť, pružnosť a odolnosť kĺbovej chrupavky. Viažu vodu v kĺboch, čím umožňujú ich dobrú pohyblivosť a pomáhajú tvorbe novej chrupavky. Pes pri pohybe dosahuje mäkší dopad, čo predlžuje aj životnosť jeho pohybového aparátu. Najmä jeseň býva z tohto hľadiska problematická, starší pes by mal preto podľa M. Kopčoka dostávať chondroprotektíva aspoň dvatri mesiace. Niektoré veľké plemená pritom vstupujú do seniorského štádia už vo veku osem rokov, menšie v desiatich či jedenástich rokoch.

Obstarajte si šteňa s dobrým genetickým pôvodom, po rodičoch bez výskytu dysplázie bedrových a lakťových kĺbov. 

Veľkú pozornosť venujte výžive psíka najmä do ukončenia rastu kostí, teda do roka, u väčších plemien do jeden a pol roka. Pes tak získa základy pevného zdravia.

Aj dospelým jedincom denne venujte primeranú starostlivosť, kvalitnú výživu a dostatok pohybu. Predchádzajte nadváhe a obezite, v revíri ich nepreťažujte. 

V oblastiach výskytu lymskej boreliózy sa odporúča preventívne očkovanie.

Pes v pohybe: Ochorenia pohybového aparátu sú problémom aj u poľovných plemien

Výber pre vás

Pes v pohybe: Ochorenia pohybového aparátu sú problémom aj u poľovných plemien

Súvisiace články

Hviezdy rozhodli: 7 znamení, ktoré by mali tráviť viac času v prírode

Memoriál Š. Hrnčára: Prevahu mali maďarské stavače a nemecké „kraťasy“

Ako sa starať o hygienu domáceho zvieraťa? Týchto 6 vecí by ste mali dodržať

Čo robí vášho psa skutočne múdrym? Prekvapivý objav

Výber pre vás