Mária Inštitorisová

PR: V&nbsp;auguste ste sa po jedenástich rokoch rozlúčili s&nbsp;funkciou vedúceho odboru kynológie pri SPK a&nbsp;SPZ. Ako vnímate túto svoju životnú etapu?

Ako veľmi poučnú a&nbsp;rôznorodú, ale náročnú. No práca mi bola zároveň koníčkom. Pred nástupom do kancelárie SPK som programoval počítačom riadené stroje v&nbsp;kamarátovej stolárskej firme, ktorý je tiež kynológ celou svojou dušou. Mnohé postoje a&nbsp;názory na kynológiu som prebral od neho. Čiže aj tam sme mali spoločné témy. Niekedy mal človek pocit, že sa viacej venujeme kynológii ako nábytku. Pri ňom som „vyrastal“ a&nbsp;dodnes sme výborní priatelia.

PR: Takmer každý víkend ste sa zúčastňovali na rôznych domácich i&nbsp;zahraničných kynologických, ale aj iných poľovníckych podujatiach. Na príprave mnohých ste sa priamo podieľali. Čo vám to dalo a&nbsp;čo vzalo?

Predovšetkým som získal skúsenosti s&nbsp;organizáciou akcií z&nbsp;iného pohľadu. Z&nbsp;pôvodnej pozície vodiča súťažiaceho so psami na skúškach či výstavách som prešiel do postavenia organizátora, ktorý musí každé podujatie vopred naplánovať, potom pripraviť a&nbsp;zabezpečiť z každej stránky vrátane riešenia problémov. To znamená zostaviť spoľahlivý pracovný tím, pri skúškach zohnať revír, čo v&nbsp;súčasnosti nie je vôbec jednoduché, lebo mnohí užívatelia poľovných revírov nemajú vzťah ku kynológii. Do príprav vrcholových podujatí často treba zapojiť všetkých členov poľovníckeho združenia a&nbsp;niekedy i&nbsp;celý okres. Osobitnou kapitolou sú sponzori. Kým v&nbsp;minulosti ochotnejšie podporovali podobné aktivity, dnes sa ich priazeň získava oveľa ťažšie. Aj preto občas zamrzí, keď sú niektorí vodiči na skúškach nespokojní s&nbsp;množstvom cien. Nech ich zoženieme spolu s&nbsp;organizátormi akýkoľvek počet, stále sa im máli… A&nbsp;čo mi táto práca vzala? Najmä voľný čas, ktorý by som mohol venovať rodine, priateľom a&nbsp;vlastným psom.

PR: Vo zväze ste spoznali veľa skúsených kynológov. Na ktorých si rád spomínate, kto vám v&nbsp;začiatkoch poskytol cenné rady?

To je ťažké povedať. Už predtým som poznal mnohých majiteľov, vodičov, chovateľov i&nbsp;posudzovateľov stavačov, malých plemien a&nbsp;brlohárov. Trochu menej ľudí zaoberajúcich sa farbiarmi, respektíve duričmi. Mojou predchodkyňou vo funkcii vedúcej kynologického odboru bola Vierka Močková, ktorá mi aj po odchode do dôchodku radila v&nbsp;pracovných záležitostiach. Výborne sa mi spolupracovalo s&nbsp;Andrejom Sigetom, ktorý je nielen zdatný kynologický, ale i&nbsp;poľovnícky odborník. Neraz, keď som napríklad nevedel nájsť organizátora vrcholového kynologického podujatia, tak Andrej bol vždy ochotný pomôcť a&nbsp;nájsť riešenie. 

Zo starších osobností by som rád vyzdvihol Jozefa Jursu, s&nbsp;ktorým som celý čas úzko spolupracoval. Veľmi si ho vážim nielen pre jeho prínos v&nbsp;kynológii, ale aj ako človeka. Ďalej Vladimíra Šišku, Dušana Antalíka, Jaroslava Jevčáka, Vladimíra Piskaya, Štefana Štefíka a&nbsp;mnohých ďalších, bez ktorých by som sa nezaobišiel. Pri návrhoch zmien zákonov a&nbsp;vyhlášok neoceniteľnú úlohu nielen pre mňa, ale pre celú kynológiu zohral Pavol Seman. Vďaka svojim kontaktom nie raz pomohol zvrátiť situácie, ktorými pseudo­ochrancovia a&nbsp;neziskovky chceli výrazne obmedziť život organizovaných kynológov a&nbsp;poľovníkov... Zároveň však tvrdím, že poľovníctvo a&nbsp;kynológia bez dobrovoľníkov neuspeje. Ľudia sa musia takejto práci venovať z&nbsp;vlastnej vôle a&nbsp;s&nbsp;nadšením, a&nbsp;nie preto, že je zaplatená či prináša nejaké výhody.

PR. Čo sa za posledné desaťročie zmenilo v&nbsp;poľovníckej kynológii?

V&nbsp;minulosti sa viacej venovala výcviku psov pre poľovnícku prax. Takmer každý poľovný pes bol v&nbsp;rukách poľovníka a&nbsp;pracoval v&nbsp;revíri. V&nbsp;súčasnosti sa toto odvetvie posúva viacej smerom k&nbsp;športovej kynológii. Poľovné psy si často obstarávajú nepoľovníci ako spoločníkov, lebo sa im páči dané plemeno. Následne ich to vtiahne do kolotoča výstav či skúšok. Z&nbsp;viacerých sa časom stávajú šikovní cvičitelia, najmä u&nbsp;žien vidno trpezlivosť pri výcviku. Keďže mnohí napriek tomu, že sa nakoniec stanú poľovníkmi, nie sú členmi žiadneho združenia, majú menšie možnosti poľovať. Svojim psom sa to snažia vynahradiť účasťou na rôznych druhoch skúšok, od tých najnižších až po vrcholové. 

V poľovníckej kynológii stav poľovných psov odjakživa kopíroval lov zveri.

Na druhej strane spomenuté smerovanie k&nbsp;športovej kynológii súvisí aj s&nbsp;deficitom malej zveri v&nbsp;revíroch, na ktorú sa poľuje viac-menej už len v&nbsp;bažantniciach. Stavače sa tam pri vyhľadávaní zveri pred výstrelom veľmi neuplatnia, keďže plnia úlohu len pri dohľadávaní a&nbsp;prinášaní zveri, ich počty aj preto stagnujú. Na prinášanie úlovkov stačia aportéry – retrievery, ktorých, naopak, pribúda. A&nbsp;keďže sa priam neustále zvyšujú stavy raticovej zveri, jednoznačne sa budú vzmáhať farbiare. Donedávna prudko stúpal záujem o&nbsp;duriče, ale africký mor ošípaných tento trend zastavil. V&nbsp;poľovníckej kynológii totiž odjakživa stav poľovných psov kopíroval lov zveri. Keď bolo veľa malej zveri, stavače boli na vrchole. Momentálne sú to iné skupiny plemien.

PR: Obráťme list: Ako ste sa dostali k&nbsp;poľovníctvu a&nbsp;chovu psov?

Cez otca, ktorý bol poľovníkom, rybárom a&nbsp;kynológom. Na dvore sme mali hlavne stavače rôznych plemien – nemecké krátkosrsté i&nbsp;drôtosrsté, českého fúzača, anglického setra, no aj jagdteriéry a&nbsp;jazvečíky. Otec bol špičkový cvičiteľ a&nbsp;svojou nekonečnou trpezlivosťou dokázal vycvičiť akéhokoľvek psa. A&nbsp;keď raz priniesol domov šteňa pointra, toto plemeno mi pre svoju povahu najviac prirástlo k&nbsp;srdcu. Bola to Bessie z&nbsp;Pufiho parku od Laca Balogha, s&nbsp;ktorou som zažil mnohé krásne chvíle na skúškach i&nbsp;poľovačkách. Z&nbsp;jeho chovu som nakoniec mal pointra z&nbsp;každého vrhu, ktorý odchoval. Laco, ktorý je špičkovým cvičiteľom a&nbsp;vodičom, ma následne zasvätil do výcviku a&nbsp;skúšok. Aj vďaka jeho naliehaniu som sa v&nbsp;roku 1999 stal rozhodcom pre posudzovanie výkonu psov. Pamätám si, ako som v&nbsp;tých časoch chodieval k&nbsp;nemu každý štvrtok do Bernolákova trénovať pole a&nbsp;vodu, v&nbsp;sobotu zase k&nbsp;Mariánovi Koričovi do Budmeríc les. Medzitým výcvik prebiehal v&nbsp;domácom revíri, ale vtedy bolo malej zveri viac než dosť… Pointer je mimoriadne inteligentné, veľmi temperamentné plemeno, s&nbsp;veľkou výdržou a&nbsp;najmä špecialista na prácu v&nbsp;poli. Aj teraz mám doma tri sučky, ale šteňatá odchovávam len raz za štyri-päť rokov... Držiteľom poľovného lístka som od roku 1989. Poľovníctvo bolo jedným z&nbsp;predmetov na Strednej lesníckej škole v&nbsp;Liptovskom Hrádku, ktorej som absolventom. V&nbsp;súčasnosti poľujem vo Vlčanoch v&nbsp;okrese Šaľa.

PR: Čo prezradíte o&nbsp;svojich ďalších záľubách a&nbsp;rodine?

K&nbsp;mojim koníčkom patrí aj rybárstvo, trochu som „pričuchol“ k&nbsp;sokoliarstvu, na ktoré mi však neostával čas. Na strednej škole som sa začal venovať hre na lesnici, trubačský krúžok viedol pedagóg a&nbsp;neskôr riaditeľ školy Alexander Popelka. Z&nbsp;našej partie spolužiakov pri hre na lesnici zotrval iba Dušan Riško (dnes predseda kynologickej komisie RgO SPZ Kysuce, pozn. red.). A&nbsp;moja rodina? Som najstarší zo štyroch súrodencov, najmladší brat je tak­isto poľovník a&nbsp;venuje sa aj svojmu jazvečíkovi, stredný je zase zanietený rybár. Najmladšia sestra k&nbsp;týmto záľubám neinklinuje, ale možno jej 15-ročný syn niekedy v&nbsp;budúcnosti vstúpi do Hubertovho cechu, čomu by sme sa v&nbsp;rodine asi všetci potešili. No a&nbsp;moja polovička mi prácu, ktorá – ako som spomenul – je zároveň mojím hobby, vždy tolerovala, za čo som jej vďačný. Bez jej podpory by to nešlo.

PR: Zážitok z&nbsp;poľovačky?

Tých príhod je veľa, ale rád si spomínam na Memoriál Františka Sigeta, ktorý sa konal v&nbsp;roku 2018 v&nbsp;Stropkove. Vonku bolo mínus 20 stupňov, pohon s&nbsp;dĺžkou sedem a&nbsp;pol kilometra bol predelený na dve časti. Na stanovišti sme stáli viac ako päť hodín, diviakov bolo pomenej, lebo v&nbsp;pohone „úradovali“ dve svorky vlkov. Ako sme tam postávali, z&nbsp;dediny zatelefonovali domáci, že videli vojsť do už prehnaného priestoru čriedu približne 24 diviakov. Druhý sused podo mnou, Števo Mikula, strieľal na diviaka a&nbsp;nahlásil pravdepodobne nízku komoru. Tak som si pomyslel, že to bude ľahká dohľadávka a&nbsp;pôjdem sa s&nbsp;nimi prejsť, aby som sa trochu zohrial. Hlavný rozhodca určil na dohľadávanie staršiu skúsenú sučku štajerského duriča. Mladý vodič ju viedol podľa GPS asi kilometer na remeni. Farby bolo čoraz menej, len kde-tu v&nbsp;poprašku snehu jedna kvapka krvi. Rozhodca aj so strelcom zaostali ďaleko za nami. Keď začala sučka pobrechávať na stope, vodič ju vypustil. Vbehla do húštiny pred nami, odkiaľ zrazu vybehol diviak. Ja som nestrieľal, jednak nie som taký pohotový ako niektorí viac vypoľovaní poľovníci, ale zároveň som čakal na vodiča. On si však strieľať netrúfol. Sučka potlačila diviaka približne 300 – 400 metrov pod hrebeň, kde ho držala v&nbsp;kroví. Vravím vodičovi, nech ho ide dostreliť, predsa bol len mladší odo mňa a&nbsp;kopec bol dosť strmý, ale netrúfol si. Tak som sa vyštveral hore, diviak robil výpady proti štajeráčke z&nbsp;húštiny, kde ho celý čas držala. Vydýchal som sa, oprel pušku o&nbsp;strom a&nbsp;čakal, kedy diviak znovu vybehne proti psovi. Keď boli od seba v&nbsp;dostatočnej vzdialenosti, diviaka som dostrelil. Vysvitlo, že pôvodne bol postrelený nad lakťom. Bola to krásna práca špičkového psa. Ak by ho sučka nedohľadala, postarali by sa o&nbsp;to vlky… Musím dodať, že veľmi rád som spolupracoval pri organizovaní podujatí, či už skúšok, preskúšaní, alebo iných akcií, s&nbsp;poľovníkmi na východe Slovenska. Tam som sa vždy stretol so zanietením a&nbsp;nefalšovanou ochotou pomôcť.

PR: Vaším novým pôsobiskom sa stal pozemkový a&nbsp;lesný odbor na Okresnom úrade v&nbsp;Šali, kde ste hlavným radcom. Ostávate v&nbsp;kontakte s&nbsp;bývalým kolektívom?

Samozrejme, v&nbsp;oblasti kynológie budem bývalým kolegom vždy nápomocný, tak ako bola mne a&nbsp;doteraz je Vierka Močková. Na druhej strane, predpokladám, že ja zase budem s&nbsp;nimi potrebovať konzultovať niektoré otázky z&nbsp;oblasti poľovníctva a&nbsp;legislatívy. V&nbsp;každom prípade však budem úzko spolupracovať aj s&nbsp;Obvodnou poľovníckou komorou v&nbsp;Šali. Okrem toho naďalej zastupujem kynologickú radu SPZ prostredníctvom SKJ v&nbsp;Medzinárodnej kynologickej federácii (FCI), v&nbsp;komisii pre britské stavače, kde som striedal práve Laca Balogha.

PR: Do Národnej rady SR sa má čoskoro dostať nový návrh zákona o&nbsp;poľovníctve. Aké zmeny by ste uvítali v&nbsp;kynológii?

Uvítal by som, keby poľovnícka kynológia dostala v&nbsp;návrhu zákona väčší priestor. Problémom je, že našich zákonodarcov táto oblasť nie veľmi zaujíma, väčšiu podporu z&nbsp;ich strany preto nemôžeme očakávať. Skôr mám obavy z&nbsp;toho, aby sa ochranári či iné podobné organizácie nepričinili o&nbsp;zmeny, ktoré by obmedzili niektoré druhy skúšok poľovných psov, alebo výrazným spôsobom zasiahli do ich priebehu, či do používania niektorých skupín psov v&nbsp;poľovníckej praxi.

Aké zmeny v poľovníckej kynológii by uvítal Marián Konečný?

Výber pre vás

Aké zmeny v poľovníckej kynológii by uvítal Marián Konečný?

Súvisiace články

Sú pamlsky dobré pre vášho psa? Záleží na tejto veci!

Aké pravidlá platia pre voľný pohyb psov v revíri?

Ľudia na domácich miláčikoch rozhodne nešetria: Míňajú na nich poriadny balík!

Poznáte aj týchto psích obrov? Otestujte sa v plemenách, ktoré by ste nechceli nahnevať

VIDEO: Prvé momenty a výsledková listina z 59. ročníka Memoriálu Josefa Kadleca

Výber pre vás