Norok, druh nie je viazaný na vyhradený typ potravy. Živí sa malými cicavcami, rybami, kôrovcami, obojživelníkmi a vtákmi, žijúcimi pri vode, prípadne potravu vyhľadáva aj priamo vo vode, je vynikajúci lovec.

Osobitnú úlohu má svorka pri získavaní potravy. Pri love vedie svorku spravidla starý vlk, no je tu určitá deľba úloh. Mladé vlky zvyčajne zver duria a staršie nadbiehaním vyčkávajú na štvanú zver, aby ju potom prudkým útokom zboku napadli.&nbsp;

Hlavnou potravou kún sú myši, zvlášť obľubuje vajcia vtákov. Loví aj potkany, králiky, zajace a domácu hydinu.

Hlavnou potravou líšky sú drobné hlodavce, teda myši a hraboše. Žerie však všetko, od hmyzu až po zvieratá do veľkosti srnčaťa. Za korisťou sliedi popri potokoch, kde vyžiera hniezda divých kačíc, lysiek a iných vtákov hniezdiacich pri vode, žerie žaby a zdochnuté ryby. Popri autocestách vyhľadáva poranené zrazené zvieratá a navštevuje aj smetiská, v mestských parkoch dakedy aj odpadové koše. Nezriedka sa dostáva k domácej hydine, ktorú vynáša z kurínov.

Vydra sa špecializuje na lov rýb, preto výborne pláva a potápa sa. Pohon pri plávaní jej zabezpečuje chvost, kormidlovanie zadné nohy.&nbsp;

Loví prevažne na zemi, a to čakaním pri myších dierach. Za menšími zvieratami sliedi a neraz striehne na ne zo stromu alebo skalného útesu. Na korisť sa vrhá rýchylm skokom, pričom prvoradú úlohu majú silné pazúry, ktorými úlovok chytí pridrží aby ho potom zahryznutím do krku usmrtila. Ak sa skok na korisť nepodarí, druhý raz ho neopakuje, ani korisť už neprenasleduje. Jej hlavnou potravinovou zložkou sú myši a hraboše. Loví aj obojživelníky, plazy, vtáky hniezdiace na zemi, väčší hmyz i väčšie hlodavce, napríklad veverice, prípadne aj králiky. Nepohrdne ani zdochlinou.

Ide o psovitú šelmu, ktorá je vzrastom o niečo väčšia ako líška. Dravec je aj orientovaný na podobnú stravu ako líška.&nbsp; A však, srnčia zver sa musí mať pred ním na pozore.&nbsp;

Rys ostrovid z&nbsp;raticovej zveri loví najradšej srnčiu a muflóniu zver, jelenčatá, danielice a ich mláďatá i diviačatá. Jeho korisťou bývajú aj líšky, zajace, psy a mačky, veverice, plchy a drobné hlodavce, obojživelníky, vtáky hniezdiace na zemi. Požiera i väčší hmyz. Zriedka napadne aj ovce na paši a v podhorských usadlostiach domácu hydinu.&nbsp;

Hranostaj loví okrem škodlivých drobných hlodavcov i zajace a králiky, ale aj pernatú zver. Väčšiu korisť (zajac, výnimočne aj srnča) loví zvyčajne tak, že sa jej zahryzne do hrdla a nechá sa od nej niesť, kým obeť nevykrváca a nespadne. Na malej zveri spôsobuje väčšie škody ako lasica. Prevažne je však užitočný a významne sa podieľa na ničení hlodavcov.

Medveď hnedý je definovaný ako všežravec. Ale pozor, nikdy&nbsp; neodmietne aj mäsitú potravu, ktorú si v prípade možnosti dokáže aj sám uloviť.&nbsp;

A čo také diviaky? Zo zeme vyrývajú korienky, cibule a hľuzy rastlín, no konzumujú aj larvy hmyzu, dažďovky, slimáky a drobné hlodavce, ako aj myši a hraboše. Škody môžu narobiť požieraním mláďat pernatej i srnčej zveri, preto nie sú vítané v bažantniciach.&nbsp;

Zákon prírody je jasný! Všetci musia loviť, aby sami prežili!

Výber pre vás