Poľovníctvo a rybárstvo

Polmesiac na jasnej oblohe pomaly pohasínal a aj hviezdy už strácali svoj jas. Nadránom znova prepukol jelení rev v plnej sile ako po iné dni, len skúsený horár Michal vedel o tom svoje. Ešte raz si naplnil fajku a s pôžitkom si ju zapálil. Po niekoľkých hlbokých šlukoch opäť prebral svoje otupené a unavené zmysly životu. Trochu sa zahniezdil a okienkom pozoroval lesné pološero. Niekoľko minút jeleň na lúke náhle stíchol a jelenice sa prestali popásať. Chvíľku stáli nehybne ako sochy a uprene pozorovali náprotivný priľahlý les. Zrazu vodiaca jelenica výstražne zrúkla a rozbehla sa k opačnému lesu. Bolo jasné, že nebezpečenstvo je už nablízku.

<h3>Pokračovanie je na druhej strane...</h3>

Michal ticho a&nbsp;nezrozumiteľne niečo zamrmlal a&nbsp;natiahol si stuhnuté údy. Prichystal si pušku a&nbsp;pozorne sa zahľadel do&nbsp;čoraz jasnejšieho lesa. Už i&nbsp;na&nbsp;väčšiu vzdialenosť bezpečne rozoznal takmer všetky tiene, ktoré vrhal mdlý a&nbsp;slabnúci polmesiac. „Keby ešte malú chvíľočku, keby ešte...“ nedokončil horár svoje úvahy, lebo v lesnom šere zazrel sivé tiene mihajúce sa po horizonte. Bolo ich sedem. „Ó, Bože môj! Toľká sila! Vari ani sám Lucifer by sa im nepostavil,“ cedil horár pomedzi zuby a&nbsp;ešte pevnejšie stisol pušku do&nbsp;oboch rúk. Vzdialenosť na&nbsp;výstrel bola ešte príliš veľká. Tmavý vodca sa po niekoľkých metroch ako na&nbsp;povel stočil doprava a&nbsp;klusal rovno k&nbsp;lúke na&nbsp;Korunkove.

„No len poďte, vy darebáci! Okúsite trochu z môjho olova. Ja vám dám jeleninu!“ vrčal horár a medzi hnedasté zuby stisol fajku tak pevne, až zapraskala. Vlky klusali dolu lesom chvíľku akoby bez záujmu, ale keď sa priblížili k lúke, rozpŕchli sa na všetky strany.
„Aha, už idú loviť, už zacítili jeleninu,“ preblyslo Michalovi mysľou. Až príliš dobre poznal vlčie spôsoby. Vodca svorky, veľký tmavosivý vlk niekoľko desiatok metrov pred lúkou na okamih zastal. Hlboko zavrčal a zamieril do prostriedku lúky. Ostatné vlky prebehli po okraji a stratili sa v lesnom šere. Michal už takmer ani nedýchal. Vodca svorky mieril cez lúku rovno k zákopom. Zrazu zastal. Niečo sa mu nepozdávalo. Vietor slabučko k nemu zavial smrteľne nebezpečný pach. Prihrbil sa a v zlomku sekundy sa mu po celom chrbte naježila srsť. Nervózne šibol chvostom, pokrčil zadné šľachovité laby a bleskovo uskočil do strany.

Keď však horár videl, čo sa robí, neváhal, a&nbsp;hoci vzdialenosť nebola najideálnejšia, vypálil na&nbsp;zhrbenú vlčiu postavu hrubé broky z&nbsp;ľavej a&nbsp;vzápätí i&nbsp;z&nbsp;pravej hlavne. Čakal, že vlk príde o niečo bližšie na istejšiu ranu, lenže vietor sa náhle stočil a citlivý vlčí nos okamžite zacítil nebezpečenstvo. Vlkom po zásahu silno trhlo a&nbsp;vo&nbsp;vzduchu urobil kotrmelec. Dlhé vlčie skoky pribrzdil až druhý výstrel, hoci nezabránil v&nbsp;jeho úniku do&nbsp;lesného šera. V&nbsp;okolí Korunkova sa rozhostilo hrobové ticho. Horár bol zvyknutý na&nbsp;podobnú situáciu. Zapálil si fajku, zopárkrát poriadne potiahol a&nbsp;pokojne sa usadil na&nbsp;pohodlné, lístím a&nbsp;papraďou vystlané sedenie. O&nbsp;niekoľko minút horára z&nbsp;jeho príjemných úvah vyrušila ozvena dvoch rýchlo po sebe vypálených výstrelov, ktorá sa niesla spod Bodriny celým údolím Kačkovej. Potom sa huncútsky usmial, ešte dva či trikrát potiahol z&nbsp;fajky a&nbsp;opatrne uvoľnil vchod do&nbsp;svojho úkrytu. Dosť dlho stál pred navŕšeným úkrytom, až kým ho nevyrušil ďalší výstrel na&nbsp;opačnom konci lesa.

„Hádam to by už aj stačilo. Miško nemá vo zvyku strieľať len tak pre nič za nič. Určite musel mať na to vážny dôvod,“ uvažoval Michal takmer nahlas a vykročil k nástrelu doprostred lúky. Hoci tráva nebola príliš veľká, stopu raneného zvieraťa nebolo jednoduché vysliediť. Chvíľu sa rozhliadol, ale až po dlhšom hľadaní tam, kde predpokladal únikovú stopu, objavil niekoľko kvapiek farby. Na okraji lesa farby viditeľne pribudlo a po ďalších niekoľkých metroch v lese ležal už zhasnutý tmavosivý vodca vlčej svorky. Horár na&nbsp;chvíľu zastal nad bezduchým vlčím telom. Hlboko sa uklonil a&nbsp;zahľadel sa na&nbsp;rannú bledomodrú oblohu. Dal si dolu klobúk a&nbsp;s&nbsp;úctou odriekal modlitbu i&nbsp;slová vďaky. Nikdy nezabudol vzdať úctu ulovenej zveri. Na&nbsp;toto bol až príliš citlivý.

Aha, už IDÚ loviť, zacítili jeleninu: PRÍBEH ktorý stojí za prečítanie

Výber pre vás

Aha, už IDÚ loviť, zacítili jeleninu: PRÍBEH ktorý stojí za prečítanie

Súvisiace články

Zbožňujem vlky pre ich CHARIZMU: hovorí fotografka, ktorá LOVÍ iba cez objektív

DIABOL, alebo baránok? O čom, alebo o kom, bude TENTO článok?

Neuveriteľné! Fotograf nafotil 23 člennú svorku vlkov pokope

KDE je PRAVDA? Predátory verzus poľovníci: Nalejme si čistého vína!

Na veľké šelmy by mali dozerať všetky zainteresované strany! SÚHLASÍTE?

Vlkov sa NEBOJÍME! Takto žijú na salaši a chránia si svoje ovčie stáda

Výber pre vás